Proti dodatku k štátnemu vzdelávaciemu programu, ktorým rezort školstva mienil jednotne zaviesť na všetkých školách spojité písané písmo, sa zdvihla vlna nesúhlasu. Odporcovia tohto písma argumentovali najmä jeho údajnou nepraktickosťou a zastaranosťou. Podľa nich je príliš komplikované a okrem toho v dnešnom svete už málokto píše rukou. Pedagógovia vraj vyučovaním spojitého písaného písma nepripravujú žiakov na reálny život.
Zorganizovali dokonca podpisovú akciu žiadajúcu, aby si mohla škola vybrať, aké písmo bude učiť. Ministerstvo pritom stanovilo len minimálny rozsah zručností, ktoré majú žiaci získať v tejto oblasti. Zvládnutie spojitého písania predstavuje minimálny štandard a školám nič nebráni rozšíriť osnovy aj o ďalšie typy písma.
Rezort školstva sa nakoniec rozhodol ustúpiť, príslušnú časť dodatku zrušiť a školám umožniť, aby si písmo zvolili samostatne. Minister Peter Plavčan argumentuje pomerne vysokým počtom škôl, používajúcich Comenia Script. Toto písmo bez slučiek sa podobá viac tlačenému ako písanému písmu a je vhodné pre žiakov s oneskoreným vývinom a poruchou jemnej motoriky.
Nespôsobí však plošné znižovanie požiadaviek na deti v tomto prípade pokles zručností celej mladej generácie? Okrem toho argumentácia dysgrafikmi a dyslektikmi vyznieva, ako keby žiaci s takýmito hendikepmi tvorili v triedach väčšinu.
Comenia Script má aj svojich odporcov, podľa ktorých písmo v redukovanej podobe dostatočne nerozvíja osobnosť. To klasické je totiž postavené na systéme cvikov na zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov. Jednoduchšie písmo ju však dostatočne nerozvinie a dieťa si okrem toho nezvykne na plynulý pohyb pera po papieri. Spojitému písmu sú prispôsobené aj všetky šlabikáre.
Po zrušení spojitého písania už písané písmo skrátka nebude písané. Prváci, ovládajúci len Comenia Script, budú v podstate čiastočne negramotní. Prídeme aj o tzv. medzigeneračné porozumenie – mladá generácia už nebude schopná čítať staré listy. Netreba zabúdať ani na historickú a umeleckú hodnotu zaužívaného písma.
Aj prezident Slovenskej grafologickej spoločnosti Eduard Jablonský si myslí, že písané písmo pomáha žiakom v rozvoji motoriky, vedie k dodržiavaniu a rešpektovaniu pravidiel. Deti sa dokážu lepšie vyjadrovať, píšu rozvinutejšie vety a lepšie sa učia oproti žiakom, používajúcim len tlačené písmo.
Písanie totiž nie je len o zaznamenávaní textu. Výskumy potvrdili, že počas kreslenia písmen na papier perom alebo ceruzkou sa mozog aktivuje silnejšie. To sa premieta nielen do zlepšenia čítania žiakov, ale aj ich vyššej kreativity či kritického myslenia.
