Na začiatku bola iba pleseň v miske, ktorá sa tam dostala náhodou. Písal sa rok 1928. Škótsky biológ Alexander Fleming si všimol, že okolo seba vytvorila akýsi kruh, v ktorom sa nenachádzali nijaké baktérie. Výsledkom bol liek, ktorý pomáha ľudstvu bojovať s infekciami už 90 rokov. Penicilín.
Podľa mikrobiológa Jána Kormanca z Ústavu molekulárnej biológie SAV však nejde o hocijakú pleseň, ktorú nájdeme napríklad na chlebe či v jogurte. „Pleseň produkujúca penicilín je iba istý druh plesne, konkrétne Penicilium chrysogenum. V prírode sa ich nachádza veľmi veľa, mnohé sú dokonca nebezpečné, pretože produkujú toxíny ako napríklad Aspergillus niger,“ vysvetľuje.
Fleming začal následne svoj objav detailne skúmať a prostredníctvom experimentov zisťoval, aké baktérie pleseň zabíja. Sám si však význam svojho objavu podľa portálu Science History neuvedomoval. Vo výskume sa zameral skôr na potenciálne použitie penicilínu ako antiseptika na rany a povrchové infekcie a ako prostriedok na izoláciu určitých baktérií v laboratórnych kultúrach.
V roku 1929 ich publikoval svoje poznatky v časopise British Journal of Experimental Patology. Vedecká obec však na ne takmer nereagovala. Problémom bolo, že svoj objav nedoviedol do úspešného konca.
Testy účinkov penicilínu na myšiach nakazených streptokokmi vykonali v roku 1940 Flemingovi kolegovia Howard Florey a Ernst Chain. Výsledkom ich práce bol dôkaz o tom, že by tento liek mohol byť použitý na boj proti veľkému počtu bakteriálnych chorôb. Testy na ľuďoch prišli na rad o rok neskôr. Prvou dobrovoľníčkou bola mladá žena, ktorá trpela rakovinou v ťažkom štádiu. Po užití sa u nej objavila triaška a horúčka. Odborníci zistili, že za to mohli nečistoty v lieku.
Skúsili to teda znovu. Tentoraz liečili policajta s infekciou. Nikto vtedy nepoznal dávkovanie ani ideálne množstvo. Všetko bolo o pokusoch. Stav pacienta sa najprv zlepšil, potom zhoršil. Dávky lieku došli, a tak ho extrahovali z moču pacienta. Ani tak sa ho však zachrániť nepodarilo. Postupne dokázali vedci syntetizovať účinné zloženie lieku a uviesť ho na trh.
Podľa britského portálu Independent sa masová produkcia sa začala v roku 1942. Počas 2. svetovej vojny pomohol penicilín aj spojencom, ktorí sa vylodili v Normandii. Kedysi smrteľná sepsa už pre nich nebola takou obrovskou hrozbou. Postupne sa začal liek používať na široké spektrum bakteriálnych infekcií a začal sa šíriť do celého sveta. Ľudia brali antibiotiká na zápaly hrdla, dýchacích ciest, očí či kože.
Fleming sa uznania dočkal až v roku 1945, keď spolu s Floreyom a Chainom dostal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Výskumom však ani zďaleka nebol koniec. „Penicilín bol za desiatky rokov chemicky modifikovaný tak, aby sa zlepšili jeho účinky a vlastnosti pre aplikáciu v humánnej medicíne,” dodáva Kormanec.
