Po moste spájajúcom Rusko s Krymom skúšobne prešli prvé automobily. Otvoriť sa má v máji, teda takmer pol roka pred plánovaným termínom. Stavba vyvoláva veľké emócie, pričom pre obyvateľov Ruska je dôvodom na hrdosť a symbolom zavŕšenia historického procesu. Opačné pocity však vyvoláva na ukrajinskej strane, ktorá sa doteraz nezmierila s návratom polostrova pod jurisdikciu Moskvy.
V máji sa prevádzka po moste spustí pre osobné automobily a autobusy. V decembri by naň mali úrady pustiť nákladnú dopravu a v roku 2019 by po paralelnom moste mali začať prechádzať prvé vlaky. Na tejto stavbe storočia sa podieľa celá krajina.
Krymský most je najdlhší v Európe. Celkovo meria 19 kilometrov, z toho 7,5 kilometra vedie ponad more. Estakáda sa na jednom mieste zdvíha 35 metrov nad hladinu, aby mohli popod ňou plávať lode. Nad námornou trasou spájajúcou Azovské a Čierne more sa klenú oceľové oblúky dlhé 227 metrov a vážiace šesťtisíc ton.
Krym s Ruskom spájajú dva mosty vedúce vedľa seba. Na tom cestnom je štvorprúdová diaľnica s obmedzením rýchlosti na 90 km/h a kapacitou 40-tisíc áut denne. Na železničnom má rýchlosťou 120 km/h prejsť denne maximálne 47 súprav. Stavať ich začali na jar 2015 a spolupracovalo na nich 3 500 inžinierov z dvadsiatich regiónov Ruska. Na porovnanie, za tri roky sa podarilo postaviť napríklad podobne dlhý most Vasca da Gamu v Lisabone.
Náklady na stavbu dosiahli podľa oficiálnych údajov asi 228 miliárd rubľov a stavitelia dávajú na most záruku sto rokov. Musí vydržať prípadné zemetrasenia, silný vietor aj občasné zamŕzanie morskej hladiny.
Praktické problémy spojené so stavbou dopĺňajú ťažkosti, ktoré polostrovu prináša jeho nejasný status. Dopravu medzi Krymom a Ukrajinou poznačujú stále sa meniace komplikované pravidlá. Ukrajinci, ktorí predtým tvorili významnú časť turistov na krymských plážach, potrebujú na vstup špeciálne povolenie ukrajinských úradov. To Kyjev vyžaduje aj od občanov tretích krajín. Keby sa na polostrov vydali bez neho, napríklad po novom moste, budú na Ukrajine trestne stíhaní.
Pre obyvateľov Krymu je však komplikované aj cestovanie inam ako do Ruska. Napríklad schengenské vízum si ľudia s pasmi s trvalým bydliskom na polostrove môžu vybaviť len na konzulátoch na území Ukrajiny. Preto sa aj rozbehol biznis firiem, vybavujúcich nielen fiktívny trvalý pobyt v iných regiónoch Ruska, ale aj vízum do Európy. Absurditu problémov dokazuje aj fakt, že prejazd cez nový most bude z pohľadu ukrajinských úradov nelegálny.
Kým riešenie týchto problémov je v nedohľadne, mnohí dúfajú, že most pomôže miestnemu hospodárstvu. Jednoduchšia doprava umožní znížiť ceny potravín i ďalšieho tovaru. Na most nadväzuje aj stavba novej diaľnice, ktorá povedie cez Krym v dĺžke 250 kilometrov.
