Počiatky pôstu siahajú ďaleko do minulosti a jeho zavedeniu predchádzal občasný nedostatok jedla. Naši predkovia sa postili aj v časoch pohanstva, no prísnejšie pravidlá sa stanovili až s príchodom kresťanstva. Azda najprísnejší aj najdlhší bol 40-dňový veľký pôst, ktorý sa začínal Popolcovou stredou a trval až do Veľkej noci.
Skončilo sa obdobie veselosti a bujarosti – počas pôstu sa podľa kresťanských tradícií neorganizovali nijaké zábavy. Veriaci sa nesmeli dokonca ani sobášiť. Platilo však aj množstvo ďalších obmedzení. Ľudia sa obliekali skromnejšie – za pôstne farby sa považovala biela, čierna, fialová či žltá.
V izbách sa nesmela ometať pavučina, aby sa nepoškodila budúca úroda ľanu. Aká dlhá bola pavučina, taký dlhý a vysoký ľan mal narásť. Keď bol pôst suchý, mal byť celý rok úrodný. Vlhký – hnilý pôst však predznamenával bôľ roľníkov.
Po skončení fašiangov sa všetok riad dôkladne poumýval a uskladnil sa mimo kuchyne. Počas pôstu sa používali jednoduchšie nádoby. Jedlo sa iba jedno jedlo denne, pričom sa nekonzumovalo mäso, ryby, vajcia ani syry.
Pôstne jedlá boli najmä rastlinného charakteru a varili sa predovšetkým pôstne polievky: hrachová, šošovicová, fazuľová, kapustová, hubová či cesnaková. Ak sa do jedál robila zápražka, nesmela sa používať masť. Nahrádzali ju zvyčajne maslom alebo rastlinným olejom.
Naši predkovia jedávali aj rôzne kaše: zemiakovú, ovsenú alebo múčnu. Na stole bývali kapustové alebo zemiakové placky, chlieb, ale aj cestoviny. Pôst sa vzťahoval aj na nápoje. Nesmelo sa piť mlieko, ale paradoxne pálenka, víno a pivo sa piť mohli.
Áno je to prevda od 06.00 do 18.00