Počas studenej vojny vládna rozhlasová stanica Hlas Ameriky vysielala spoločný československý program. Londýnsky vládny rozhlas BBC uvádzal samostatné relácie – osobitne v češtine a v slovenčine, čo bola tradícia ešte z obdobia 2. svetovej vojny, keď po zvučke Volá Londýn v éteri vystupoval aj neskorší československý minister zahraničia Vladimír Clementis (pod pseudonymom Peter Hron), ktorého v decembri 1952 obesili v Prahe.
Preto je prekvapujúce, že BBC News 21. augusta 2018 uverejnila príspevok s názvom Sovietska invázia 1968: Česi stále cítia zimomriavky studenej vojny – veď titulok je dozaista príznačnejší ako ktorákoľvek iná formulácia stratená niekde v texte.
Naznačenému profesionálnemu prístupu zodpovedá celý obsah pomerne rozsiahleho článku, v ktorom sa používajú ako rovnoznačné pojmy sovietsky a ruský či český a československý, čo už hádam s odstupom desaťročí naozaj vyvoláva dostatočný zmätok. Samozrejme – chýba vymenovanie ostatných republík bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj ďalších členských krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy, ktoré sa podieľali na invázii.
Dnes už totiž ide o horlivých členov NATO, prípadne o ešte zápalistejších uchádzačov o členstvo v NATO. Nehovoriac o zamlčaní faktu, že na Operácii Dunaj sa nezúčastnilo Rumunsko. Jeho prezidenta, ktorý rázne odmietol inváziu do ČSSR, spolu s manželkou v rámci demokratizácie východnej Európy bez riadneho súdneho procesu 25. decembra 1989 zastrelili.
Vo vzťahu k Slovensku možno mediálny produkt z dielne BBC interpretovať dvoma spôsobmi: buď Slováci necítia zimomriavky studenej vojny, alebo je Slovensko zanedbateľná entita, ktorá nestojí za spomenutie, hoci je spolu s Českou republikou nástupníckym štátom Československa od 1. 1. 1993, ďalej je členom OSN od 19. 1. 1993, členom NATO od 29. 3. 2004, členom Európskej únie od 1. 5. 2004, členom Schengenu od 21. 12. 2007 a členom Európskej menovej únie – eurozóny od 1. 1. 2009.
Áno, skutočné postavenie na medzinárodnej scéne sa nevytvára len formálnymi dokumentmi, ale aj praktickou každodennou politikou. Z nej je zrejmé, že Slovensko je ukážkovým príkladom poslušného spojenca, ktorý nemá nijakú váhu a vážnosť, nijaké vlastné záujmy a je len vždy pripravený poskok, ktorého možno kedykoľvek využiť, zneužiť i ponížiť – bez akéhokoľvek rizika politických, hospodárskych či aspoň diplomatických dôsledkov.
Skresľovanie dejín teda očividne úspešne a nerušene pokračuje ďalej – nielen v pochybných informačných nástrojoch, ale aj v pôsobení najvzorovejšej, najobjektívnejšej a najdemokratickejšej mediálnej inštitúcie na svete, ktorou je BBC. Pravdaže – v naznačených súvislostiach neočakávam nejakú reakciu zo strany slovenských oficiálnych miest, ktoré sú typickou reprezentáciou bezvýznamnej a v podstate neexistujúcej krajiny.
Tristnú situáciu súčasného Slovenska – nad rámec témy tohto príspevku – ilustruje vyjadrenie jedného z našich najvyšších ústavných činiteľov, ktorý ocenil, že sa Juhoslávia nezúčastnila na okupácii Československa.
To je naozaj hlboké nedorozumenie, keďže spomínaná balkánska federácia nikdy nebola členom Varšavskej zmluvy, patrila medzi nezúčastnené krajiny a vzťahy východného bloku k nej boli podobné ako ku kapitalistickým štátom, vrátane možností vycestovania bežných občanov, lebo cez ňu neraz emigrovali na Západ.
