Na webe Ministerstva obrany SR zverejnili odtajnený spis o vyšetrení leteckej nehody vojenského lietadla An-24. Vyplýva z nej, že hlavnou príčinou nehody lietadla An-24 19. januára 2006 na vrchu Borsó pri maďarskej obci Hejce, pri ktorej zahynulo 42 vojakov a civilov, vracajúcich sa z misie KFOR v srbskej provincii Kosovo, bolo zrejme zlyhanie pilotov a letovoda. Prežil len nadporučík Martin Farkaš.
Minister obrany Jaroslav Naď k tomu ešte pred zverejnením na sociálnej sieti uviedol, že rozhodnutím odtajniť vyšetrovací spis havárie vojenského špeciálusplnil jeden zo svojich verejných sľubov.
„Pred vyše 14 rokmi pri tejto tragédii zahynulo 42 slovenských vojačiek a vojakov. Verejnosť má právo konečne poznať okolnosti, ktoré boli roky utajované. Týmto krokom chcem tiež predísť ďalším špekuláciám a dezinformáciám, ktoré sa objavovali v tejto súvislosti,“ napísal vo svojom statuse Naď.
Ako dodal, 42 rodín sa tak môže konečne dozvedieť všetky okolnosti havárie, pri ktorej stratili svojich blízkych. Z pochopiteľných dôvodov nie sú súčasťou odtajneného spisu fotografie z lekárskych správ ani osobné údaje a údaje lekárskeho charakteru.
Po desiatich rokoch od nehody v roku 2016 časť pozostalých žiadala nové vyšetrenie havárie, pretože podľa nich závery vyšetrovania vychádzali z neúplných informácií. Generálna prokuratúra však rozhodla, že zastavenie trestného stíhania v prípade havárie bolo vydané zákonne. Analýza podľa oficiálnych informácií nepotvrdila zlyhanie leteckej techniky.
Zo záverov odbornej komisie, ktorá nehodu vyšetrovala, vyplýva, že posádka pri priblížení na pristátie nevyužila prístrojové vybavenie a vykonali výlučne vizuálny spôsob priblíženia. Dostatočne nevyhodnotila svoju výšku a nedodržala bezpečnú výšku lietadla nad terénom.
Vzhľadom na dobré podmienky klesali piloti na okruhovú výšku letiska 725 metrov nad morom, „pričom pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti. Táto výška vrátane výšky okolitých stromov bola okolo 770 metrov nad morom,“ uvádza sa správe.
Kapitán lietadla pred začiatkom klesania nenastavil takzvanú výšku rozhodnutia, teda nebezpečnú výšku na rádiovýškomere „pravdepodobne preto, že zvuková signalizácia po modernizácii lietadla signalizovala pokles pod nastavenú výšku nepretržite, až do pristátia, čo rušivo pôsobilo na rádiokorešpondenciu i na všetkých členov posádky“.
Z poslednej komunikácie posádky, ako aj zistení súdneho lekára, vyplýva, že posádka lietadla si zrejme nebola vedomá nebezpečnej situácie až do nárazu lietadla do kopca Borsó. Lekárska pitva a biochemické vyšetrenia nasvedčujú tomu, že pilot a posádka pred stretom s lesným porastom pravdepodobne neriešili žiadnu nebezpečnú situáciu, ktorá by mohla byt dôsledkom zlyhania lietadlových systémov.
„Naopak, zo záznamov radarovej informácie, rádiovej korešpondencie aj záznamu parametrov letu je zrejmé, že lietadlo klesalo plynulo bez prerušenia z výšky 3050 metrov až do stretu s terénom,“ vysvetľuje správa s tým, že vertikálna rýchlosť klesania bola 9 – 10 metrov za sekundu, pričom by stačilo priemerné klesanie 5 – 6 metrov za sekundu.
„Dôvodom pre túto nezvyčajne vysokú vertikálnu rýchlosť klesania mohla byť obava pilota o včasnosť sklesania na potrebnú výšku do FAF (final approach fix), teda 762 metrov, a zároveň potreba zbrzdiť lietadlo na potrebnú rýchlosť,“ uvádza sa v správe.
