Hlavné mesto zažilo tento víkend dva pochody. Zvrátený exhibicionizmus vs. tradičná rodina. Už deviaty ročník takzvaného Dúhového pochodu oslavoval inakosť často hraničiacu so zvrátenosťou našich spoluobčanov.
Národná koalícia sa chce dôrazne vymedziť proti tejto akcii, ktorá nie je ničím iným, len obťažovaním väčšinovej spoločnosti zdôrazňovaním svojej sexuality zo strany jej účastníkov. Súhlasíte s tým, aby išli aj vaše peniaze na takúto akciu z dielne besniaceho liberalizmu? Možno sa v blízkom čase dočkáme pochodu pedofilov, nekrofilov či iných úchylností. Kde sú hranice?
Deviaty rok táto subkultúra (LGBTI) oslavuje svoje postavenie, hoci tvrdí, že oslavovať nie je čo, pretože politici sa jej problémami nezaoberajú a spoločnosť je k inakosti uzavretá. Čo teda konkrétne oslavujú, je záhadou. Teda, ak to nie je iný životný štýl, ktorý nám tak na týchto akciách radi prezentujú.
Napríklad aj odevami z latexu či inými výstrednosťami. Národná koalícia odmieta na verejnosti tieto prejavy odlišností od tradičných spoločenských a kultúrnych hodnôt, tak na míle vzdialených tradičnej rodine, tradičnému usporiadaniu vzťahov v rámci nej.
Nežijeme v časoch inkvizície ani prenasledovania tejto časti spoločnosti, podľa môjho názoru určitým spôsobom chorej časti populácie, aby musela na seba upozorňovať verejnými pochodmi. Peniaze použité na takéto prejavy nemorálnosti by mali byť využité inak.
V našich nemocniciach chýbajú prístroje aj personál, časť ľudí živorí a žije na hranici chudoby a Slovensko na čele s ministerstvom spravodlivosti mrhá finančné prostriedky na akcie, kde prezentácia niektorých jedincov je za hranicou slušnosti a etiky.
Spoločnosť by mala podporovať akcie s kultúrnym, spoločenským a edukačným významom, nesúce sa v duchu tradičných hodnôt blízkych našej kultúre, prípadne peniaze použiť na medicínsky výskum takýchto chorôb či sexuálnych deviácií.
Organizátori Dúhového pochodu sa sťažovali, že nedostali peniaze od ministerstva kultúry, prispieť im však malo ministerstvo spravodlivosti sumou 7-tisíc eur, ako aj mesto Bratislava či Slovenská sporiteľňa. Ďalej mali získať peniaze od Bratislavského samosprávneho kraja, firiem, prispeli i drobní darcovia.
Nuž, keď má niekto potrebu darovať svoje vlastné peniaze na takúto akciu, je to jeho vec. Ak to urobí súkromná firma, čo už. Iné je to však s prostriedkami štátu a samospráv. Tie patria nám všetkým a bolo by zaujímavé spýtať sa ľudí či s ich vynakladaním na podporu rôznych indivíduí súhlasia. Mestom prešli v rovnaký čas aj zástancovia tradičnej rodiny a hodnôt, ktoré by mali byť blízke každému z nás. Chvalabohu.
