V prvý novembrový víkend roka 2023 sme mohli na Slovensku pozorovať u nás ojedinelý úkaz – polárnu žiaru. Na Slovensku sa tento rok ukázala na oblohe už druhýkrát – predtým sme ju mohli vidieť aj v noci z 27. na 28. februára tohto roku, nebola však taká výrazne viditeľná ako teraz.
Polárna žiara je jav, pri ktorom elektricky nabité častice (najmä elektróny), tzv. alfačastice, ale aj niektoré ďalšie ťažké ióny dopadajú na vrchnú vrstvu atmosféry. Náraz daných častíc spôsobí, že elektrón sa presunie na vyššiu energetickú hladinu a tým sa vylúči svetlo, vysvetľuje server iMeteo.sk.
Zjednodušene povedané, polárna žiara je výsledok zrážky nabitých častíc zo slnečného vetra s magnetosférou Zeme, ide teda o dôsledok geomagnetickej búrky, v dôsledku ktorej ju môžeme scenériu vidieť aj na Slovensku.
Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú predovšetkým v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra – elektricky nabitá plazma s priemernou rýchlosťou približne 500 – 833 km/s a s hustotou približne 5 × 10^6 častíc na m^3 v blízkosti zeme, sú vychýlené magnetickým poľom planéty pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k pólom.
V oblasti pólov smeruje magnetické pole kolmo k povrchu zemegule a častice môžu vstúpiť do atmosféry. Plazma po opustení Slnka potrebuje približne 2 – 4 dni na dosiahnutie Zeme. Polárne žiary v blízkosti severného pólu sa nazývajú Aurora borealis a v blízkosti južného pólu Aurora australis.
Polárnu žiaru možno najlepšie pozorovať v krajinách blízko severného alebo južného magnetického pólu, ako sú napríklad Island, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Kanada, Aljaška alebo Antarktída. Tam je polárna žiara viditeľná takmer každú noc počas zimy, keď je obloha tmavá a bez mrakov.
Tento fascinujúci jav možno vidieť aj vo vyšších zemepisných šírkach strednej Európy, ale len za mimoriadnych okolností, keď je slnečná aktivita veľmi vysoká a geomagnetická búrka silná. Takéto prípady sú však veľmi zriedkavé a nepravidelné.
Farba polárnej žiary závisí od výšky a druhu nabudených atómov alebo molekúl v atmosfére. Najčastejšie sa vyskytuje zelená farba, ktorá je spôsobená stretom elektrónov s atómami kyslíka vo výške asi 100 kilometrov.
Modrá farba je spôsobená procesom, pri ktorom dochádza k reakcii s dusíkom. Deje sa tak v nižších vrstvách atmosféry, do 100 km, stále však minimálne vo výške 60 km. Červená farba vzniká najvyššie, a to od výšky 150 až 300 km nad zemským povrchom. Zo Slovenska vidíme práve najčastejšie túto farbu, pretože v atmosfére je vysoko.
