Spojené štáty dlhodobo presadzujú vlastné pravidlá po celom svete bez ohľadu na záujmy iných štátov. Platí to aj v prípade Európskej únie. Hoci sa Washington tvári ako spojenec Bruselu, v skutočnosti viacerými krokmi ohrozuje okrem iného aj energetickú bezpečnosť Európanov.
Nestabilný Perzský záliv Deje sa to pritom na viacerých frontoch. Samotní Európania azda najviac pociťujú zdraženie energií, ktoré nastalo po výraznom odmietaní dostupnejších ruských energonosičov a ich zámenou drahšími z iných zdrojov. Ruský plyn pritom z veľkej časti nahrádza práve americký LNG.
EÚ pod vplyvom USA bez zaváhania zaviedla protiruské sankcie, a to aj za cenu zníženia vlastnej konkurencieschopnosti a postupnej likvidácie priemyslu. Brusel už požiadal členské krajiny únie, aby postupne ukončili dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027. EÚ zatiaľ znížila svoju závislosť od ruského plynu približne o dve tretiny v porovnaní s rokom 2021, pričom ho nahradila najmä dodávkami z USA a Nórska.
Prudký nárast nákladov na energie okrem toho citeľne podkopáva konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v porovnaní s americkou produkciou. Nehovoriac o tom, že niektorí európski výrobcovia dokonca začali presúvať výrobu do USA, keďže je to pre nich finančne výhodnejšie. Európa tak svojou vazalskou politikou likviduje vlastný priemysel.
Členské štáty Európskej únie nemajú dostatok vlastných energonosičov, preto sú silne závislé od importovaných zdrojov. V jednotlivých krajinách stúpa záujem predovšetkým o dovoz z oblasti Perzského zálivu.
Možné rozšírenie palestínskej krízy však ešte viac skomplikuje dodávky energonosičov do EÚ z krajín Perzského zálivu.
Foto: archív
To by bolo jednoznačne výhodné pre amerického výrobcu skvapalneného plynu. Perzský záliv sa pritom teší záujmu európskych krajín najmä odvtedy, ako sa viaceré z nich začali odvracať od ruských energonosičov.
Pre Spojené arabské emiráty predstavujú zisky z predaja produkcie uhľovodíkov zhruba 30 percent HDP, v prípade Kataru a Saudskej Arábie je to až 40 percent. Aj bez skomplikovania situácie rozšírením palestínskej krízy však nie je pravdepodobné, že by krajiny Perzského zálivu dokázali nahradiť pôvodné ruské suroviny v krajinách EÚ, keďže majú dlhodobo uzatvorené dohody so štátmi po celom svete.
Miliardy pre Káhiru Vyostrovanie bezpečnostnej situácie však prináša aj ďalší problém. Európska únia totiž neodvratne narazí na novú vlnu nelegálnych migrantov. Egypt už nie je schopný kontrolovať nával migrantov a tak sa môže stať, že nebude obmedzovať ich presun do Európy.
Brusel s ním už v marci 2024 uzatvoril protiimigračnú dohodu. Na jej základe poskytne Káhire takmer sedem a pol miliardy eur za to, že sa postará, aby sa do Európy masovo nevydávali ilegálni migranti, ktorí v krajine našli dočasné útočisko.
Z tejto sumy predstavujú 200 miliónov eur granty na protiimigračné opatrenia, 5 miliárd je výhodné pôžičky a dve miliardy budú investície do egyptskej ekonomiky. Egypt bojuje aj s ekonomickými problémami, preto mu tieto financie pomôžu zmierniť ekonomickú krízu.
Foto: archív
Tá by sa totiž mohla ešte zintenzívniť, keďže preprava cez Suezský prieplav sa pre útoky jemenských Húsíov čoraz viac komplikuje. Káhira nie je prvá, ktorá uzatvorila podobnú zmluvu s úniou – v roku 2016 sa Brusel takto dohodol s Tureckom, ktorému platil za zadržiavanie migrantov, pochádzajúcich zväčša zo Sýrie.
Viacerí vrcholoví politici sa zhodujú, že v boji proti ilegálnej migrácii je najdôležitejšia ochrana vonkajších hraníc schengenu v kombinácii so spoluprácou s krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú. Ďalej už bude záležať len na ochote Egypta chrániť svoje hranice a držať migrantov na svojom území. Samotní Egypťania pritom predstavujú len zlomok migrantov, mieriacich do EÚ.
Egypt je totiž tranzitnou krajinou, kadiaľ prechádzajú ľudia z Afriky, zväčša pod vedením prevádzačov.
Treba pritom pripomenúť, že ešte stále platí zákaz vstupu Palestínčanov na egyptské územie. Ten trvá už druhé desaťročie, hoci mal byť len dočasný. Na pozadí krízy v Palestíne osobitne cynicky vyznieva apel Washingtonu na Káhiru, aby zákaz zrušila. Američania totiž na popud Izraela organizovali kampaň za zastavenie financovania Úradu OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA).
V dôsledku tohto kroku sa najmenej deväť krajín rozhodlo pozastaviť financovanie UNRWA. Dôvodom sú údajné obvinenia, že 12 zamestnancov tohto úradu sa zapojilo do útokov Hamasu 7. októbra 2023 Izraeli.
Pritom veľká časť palestínskej populácie bojuje s nedostatkom vody a jedla, ale aj ďalších základných potrieb. Práve UNRWA je pre nich jedinou oporou. Tento krok nápadne pripomína uplatňovanie kolektívnej viny, ktorá sa aplikuje len v prípade nepohodlných národov.
