Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. V krajinách EÚ by sa malo vzdelávať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska.
Z toho bolo v roku 2014 až 22 680 na univerzitách v Českej republike, teda zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Slováci si zväčša volia Karlovu univerzitu v Prahe alebo Masarykovu v Brne. Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ ich lákajú zväčša USA, Kanada a Austrália.
Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínos, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti ako Ľudovít Štúr. Problém je, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov.
Prevažujú u nich obavy, že si na Slovensku nedokážu nájsť primerané uplatnenie alebo finančné ohodnotenie. Prichádzame tak o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta.
Slovensko zároveň prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom štát stráca, keďže financoval ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj štúdium na základných a stredných školách.
Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť do vlasti. V súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa, naopak, plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent sa ešte nerozhodlo. Na návrat by ich motivovali vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.
