Keď bol Emmanuel Macron v máji 2017 zvolený za francúzskeho prezidenta, médiá ho opisovali ako reformátora, ktorý zmení krajinu. Mladý investičný bankár sľuboval energický prístup k existujúcim problémom a búranie straníckych stereotypov, z ktorých boli voliči unavení. Po zhruba roku a pol však ilúzie jeho prívržencov vyprchávajú.
Rok a pol po jeho víťazstve v prezidentských voľbách mnohí oľutovali, že mu dali svoj hlas. Jeho vláda je podľa bežných Francúzov vraj dobrá len „pre bohatých, ktorí vyhadzujú chudobných na ulicu. Nie je to však dobrá vláda pre ľudí, ktorí naozaj pracujú“.
Macrona v krajine už dlhší čas prezývajú prezidentom bohatých, ktorý nepočúva plebs a od obyčajných ľudí sa izoluje. Jeho podpora medzi obyvateľstvom tak klesá a podľa výsledkov rôznych prieskumov sa aktuálne pohybuje v rozmedzí od 19 do 29 percent. Pred rokom ho pritom podporovalo až 64 percent voličov.
Analytici konštatujú, že reformy boli len kozmetické a nedokázali vzkriesiť stagnujúcu francúzsku ekonomiku. Ekonomický rast je takmer nulový (zhruba 0,2 percenta), nezamestnanosť sa drží na vysokej úrovni (okolo 8,9 percenta). Verejné výdavky dosahujú 56,4 percenta HDP a sú tak najvyššie v Európe. Krajinu paralyzujú časté štrajky v doprave a pribúdajú ďalšie a ďalšie no-go zóny.
Emmanuel Macron má problémy aj vo vláde, kde ho opúšťajú najbližší. Demisiu podal už tretí minister, ktorý sa nestotožnil so smerovaním jeho vládnutia. Francúzsky novinár Ivan Rifoul opísal Macronovo víťazstvo v minuloročných voľbách ako „karneval organizovaný socialistami v úpadku, byrokratmi z EÚ, priaznivcami islamizácie Európy a oligarchami“.
