Keď nastanú problémy so srdcom, nie vždy presne vieme, či ide o infarkt, zastavenie srdca alebo mŕtvicu. Pritom určenie správnej diagnózy podľa symptómov môže pomôcť zachrániť život.
Aj keď sa všetky tieto diagnózy istým spôsobom spájajú so srdcom, vznikajú z rozličných príčin a inak ovplyvňujú telesné funkcie. Pochopenie ich odlišností zohráva dôležitú úlohu aj pri poskytovaní prvej pomoci.
Infarkt je predovšetkým problém cirkulácie. Vzniká, keď je zablokovaný prívod krvi, ktorá privádza kyslík do srdca. Ak sa kyslík do svalu nedostane, odkysličená časť začína odumierať. Počas infarktu však srdce ďalej bije.
Zastavenie srdca je zasa spojené s jeho elektrickou aktivitou. Ak elektrická aktivita podľahne chaosu, vyvolá nepravidelné búšenie srdca. To prestane pumpovať krv do tela a prestáva biť.
Mŕtvica zasa zasahuje mozog. Najčastejšie ju spôsobuje prekážka v krvnom prietoku (80 percent príhod) alebo prasknutie ciev, zásobujúcich mozog. Podobne ako infarkt ju teda vyvolá zablokovanie prívodu krvi. Srdce počas mŕtvice zvyčajne bije.
Pri infarkte sa objaví bolesť alebo ťažoba na srdci, pričom pocity bolesti môžu vystreľovať aj do ramien alebo brušnej dutiny. Častý je studený pot, kašeľ, nevoľnosť, pocity úzkosti, ale aj problém s dýchaním a závraty. Ľudia si pomerne často zamieňajú slabý infarkt napríklad s pálením záhy.
Majte však na pamäti, že aj keď užijete lieky proti predpokladaným tráviacim problémom, v prípade infarktu sa symptómy nestratia. Práve naopak – zvyknú sa zhoršiť a môžu sa skončiť až zástavou srdca.
Pár minút či dokonca sekúnd pred zastavením srdca sa objavia príznaky často podobné tým, ktoré zažívajú ľudia počas infarktu – strata vedomia alebo závraty, bolesť v hrudi, búšenie srdca, problém s dýchaním, pocit slabosti.
Mŕtvica sa prejavuje zvyčajne zmätenosťou. Objavuje sa problém s rečou, vnímaním, chôdzou, orientáciou a rovnováhou. Častá je bledosť, nevoľnosť, závraty, paralýza časti tváre alebo končatiny, prípadne brnenie končatín aj nadmerné potenie.
Vo všetkých troch prípadoch urýchlene volajte záchrannú zdravotnú službu. Pacienta pri infarkte je potrebné zatiaľ uložiť do polosedu, v prípade bezvedomia skontrolujte dýchanie a činnosť srdca.
Neodporúča sa podávať nitroglycerín ani anopyrín či acylpyrín pre možnú alergickú reakciu. Ak pacient stráca životné funkcie, začnite s masážou srdca. Pri zastavení srdca uložte postihnutého na tvrdú a pevnú podložku. Kľaknite si nad neho a priložte na hrudník spodnú časť jednej dlane.
Druhú ruku zhora oprite o prvú. Stlačenia musia byť krátke a silné, v závislosti od telesnej konštrukcie pacienta. Počas masáže zachovajte obe ruky vystreté. Dýchanie z úst do úst už nie je povinná súčasť prvej pomoci, dôležité je zachovať prúdenie krvi v tele.
Človeka s mŕtvicou uložte do polosedu s podloženou hlavou alebo ľahu, ak je v bezvedomí. Ak je jedna strana ochrnutá, uložte ho tou stranou nadol. Kontrolujte vedomie a životné funkcie, nepodávajte tekutiny. V prípade zastavenia srdca začnite s jeho masážou.
