V roku 1978 sa na prekvapenie mnohých stal novým pápežom poľský kardinál Karol Wojtyla a prijal meno Ján Pavol II. Od narodenia Jána Pavla II., ktorého v roku 2014 vyhlásil pápež František za svätého, uplynie v pondelok 18. mája 100 rokov.
Ján Pavol II. bol prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. a vôbec prvým slovanským pápežom v dejinách katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval 26 rokov. Počas neho absolvoval 104 zahraničných ciest, vďaka čomu si vyslúžil prezývku „lietajúci pápež“.
Karol Wojtyla sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach ako druhý syn Karola a Emilie Wojtylovcov. Jeho detstvo poznačilo úmrtie matky, keď mal len deväť rokov. O tri roky na to, v roku 1932, stratil aj staršieho brata, lekára Edmunda. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na chlapčenskom gymnáziu v rodnom meste. Počas štúdia sa zaujímal o šport a divadlo – hrával v školských predstaveniach.
Po maturite začal v roku 1938 študovať polonistiku na Filozofickej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove. Po vypuknutí 2. svetovej vojny a obsadení Poľska nacistickým Nemeckom univerzitu uzavreli. Mladý Wojtyla pracoval v kameňolome a chemickej továrni. V roku 1941, keď mal 21 rokov, mu zomrel aj otec.
Na jeseň 1941 spoluzakladal v Krakove divadlo Teatr Rapsodyczny, ale zároveň v ňom rástla túžba po kňazstve. V roku 1942 sa zúčastňoval na tajných prednáškach z teológie v krakovskom kňazskom seminári.
O rok neskôr začal študovať teológiu a vstúpil do tajného Metropolitného duchovného seminára v Krakove. Po vojne študoval teológiu na Jagelovskej univerzite a na Katolíckej univerzite v Lubline. Za kňaza ho vysvätili 1. novembra 1946.
Teologické vzdelanie si od roku 1948 dopĺňal aj na Teologickej fakulte Pápežskej dominikánskej univerzity Angelicum v Ríme. Po návrate do Krakova pôsobil ako kaplán a zároveň po obhájení docentúry prednášal na univerzitách v Krakove a v Lubline.
V júli 1958 ho pápež Pius XII. ako 38-ročného vymenoval za pomocného krakovského biskupa. Krakovským arcibiskupom sa stal v roku 1964 a 26. júna 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála.
O 11 rokov neskôr, 16. októbra 1978, kardináli, ktorí sa na konkláve zvolanom po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi, zvolili prekvapivo vtedy 58-ročného Wojtylu za 264. pápeža.
Hlasovalo za neho 103 spomedzi 109 prítomných kardinálov. Do funkcie nastúpil 22. októbra 1978. Vybral si meno podľa svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý bol na svätopeterskom stolci len 33 dní.
Pontifikát Jána Pavla II. (1978 – 2005) bol tretím najdlhším v dejinách. Počas neho absolvoval 104 apoštolských ciest; prvú už v januári 1979, keď prišiel pozdraviť veriacich do Dominikánskej republiky, Mexika a na Bahamy. Ešte v tom istom roku navštívil rodné Poľsko. Táto udalosť sa stala zlomovým okamihom, ktorý povzbudil Poliakov v boji za slobodu.
Navštívil aj Izrael či Spojené štáty a bol prvým pápežom, ktorý pricestoval do Británie, kde sa stretol s kráľovnou Alžbetou II., najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi. Slovensko navštívil po prvý raz 22. apríla 1990 ešte v rámci Československa, keď odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch.
V dňoch 30. júna až 3. júla 1995 už prišiel na územie samostatnej Slovenskej republiky. Bol v Bratislave, Nitre, Šaštíne, Košiciach, Prešove, Levoči a súkromne aj vo Vysokých Tatrách. Počas tretej návštevy, v dňoch 11. – 14. septembra 2003, navštívil Bratislavu, Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu.
Pápež sa stal obeťou atentátu, keď ho 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca. O štyri dni Ján Pavol II. v nedeľnom príhovore z nemocnice Gemelli svojmu atentátnikovi odpustil. Počas svojho pôsobenia sa zaujímal aj o politické dianie vo svete. Zasadzoval sa za ukončenie vojenských konfliktov a výraznou mierou sa podieľal aj na páde železnej opony.
Ako najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi potvrdzoval jej tradičnú náuku. Odmietal zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu, umelé ukončenie tehotenstva či vysviacku žien. Na druhej strane, v roku 1993 rehabilitoval Galilea Galileiho, v roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina.
Výraznou mierou prispel aj k ekumenickému dialógu. Ako vôbec prvý pápež navštívil 13. apríla 1986 synagógu v Ríme. V roku 2002 sa v Assisi na jeho podnet uskutočnilo stretnutie predstaviteľov 12 veľkých svetových náboženstiev.
O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti – vrátane neprávostí páchaných na židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách – požiadal počas slávnostnej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme 12. marca 2000.
Pápež Ján Pavol II. napísal 14 encyklík a medzi jeho hlavné dokumenty patrí aj 11 apoštolských exhortácií, deväť apoštolských konštitúcií a množstvo apoštolských listov. Americký časopis Time ho v roku 1994 vyhlásil za muža roka a bruselský týždenník European Voice ho nominoval na cenu Európan roka 2002 za kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt.
V poslednom desaťročí pontifikátu sa zdravotný stav Jána Pavla II. zhoršoval. Trpel artritídou a Parkinsonovou chorobou. Jeden z najobľúbenejších pápežov Ján Pavol II. zomrel vo veku 84 rokov v Apoštolskom paláci vo Vatikáne 2. apríla 2005.
Blahorečený bol 1. mája 2011 počas pontifikátu Benedikta XVI. Ako dôvod na beatifikáciu uznala vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých zázrak pripisovaný príhovoru Jána Pavla II. za uzdravenie francúzskej rehoľnej sestry Marie Simonovej-Pierrovej. Za svätého Jána Pavla II. vyhlásil 27. apríla 2014 pápež František.
