Pred 107 rokmi prijali Deklaráciu slovenského národa

    94
    Deklarácia Slovenského národa. (Foto: Internet)

    Dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý prijal zákon o vytvorení samostatnej Československej republiky (ČSR), sa v Turčianskom Svätom Martine konalo zhromaždenie, na ktorom jeho účastníci prijali Deklaráciu slovenského národa, známu tiež ako Martinská deklarácia. Vo štvrtok 30. októbra tak uplynie 107 rokov od prijatia deklarácie, ktorou sa Slováci prihlásili k ČSR ako spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.

    Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike (SR) od roku 1993 pripomína ako pamätný deň – Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.

    Deklarácia slovenského národa je dokument, ktorý 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin) schválili členovia novozriadenej Slovenskej národnej rady (SNR). Viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku sa v tento deň stretlo v Turčianskom Sv. Martine v budove Tatrabanky. Pod vedením predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Matúša Dulu sa na zasadnutí diskutovalo o tom, ako verejne vyjadriť myšlienku odtrhnutia sa Slovenska od Uhorska a začlenenie do nového štátu s českými krajinami.

    Návrh predostrel právnik Emil Stodola a po výmene názorov aj evanjelický farár Samuel Zoch. Po diskusii sa prítomní priklonili k potrebe verejného vyhlásenia za štátoprávne zmeny, a to na podklade koncepcie Samuela Zocha. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj SNR, do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.

    Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa. V deklarácii sa požadovalo právo na sebaurčenie slovenského národa na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.

    Obsah deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa, respektíve Martinská deklarácia, sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.

    Účastníci martinského zhromaždenia však, paradoxne, nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra 1918. O vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.

    Na základe týchto informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.