To, čo sa pred 25 rokmi podarilo Nemcovi Mathiasovi Rustovi, už nikdy nikto nezopakoval. Mladý, vtedy len 18-ročný amatérsky letec 28. mája 1987 pristál na ľahkom jednomotorovom stroji Cessna 172 v srdci Moskvy. Jeho trasa viedla z Hamburgu na Island a odtiaľ cez Helsinky do hlavného mesta ZSSR.
Dodnes je tak trochu záhada, ako sa mu podarilo bez problémov preletieť takú obrovskú vzdialenosť. Podľa vyšetrovacieho spisu pôsobila jeho Cessna na monitoroch spočiatku ako stádo husí či oblak. A keď sa do vzduchu vzniesol MiG-23, aby objekt preskúmal, letec ho neprinútil zosadnúť na najbližšom letisku, ale nechal ho zostúpiť do nižších výšok a letieť ďalej. Mylne ho považoval za spriatelené lietadlo.
Okrem toho len štyri roky predtým zostrelili Sovieti nad Ochotským morom juhokórejský Boeing s 269 ľuďmi na palube po tom, ako zablúdil do ich vzdušného priestoru. Azda nikto preto nechcel vziať na seba zodpovednosť za prípadné zostrelenie ďalšieho civilného lietadla. Rustov bezproblémový let mal však dôsledky na sovietske letectvo a viedol k odvolaniu viacerých dôstojníkov i vtedajšieho ministra obrany Sokolova.
Mladý dobrodruh, ktorý mal dovtedy nalietaných len 50 hodín, chcel podľa vlastných slov vytvoriť imaginárny most medzi Západom a Východom a znížiť napätie, panujúce počas studenej vojny. Pôvodne mienil pristáť za múrmi Kremľa, obával sa však, že by ho KGB hneď zatklo. Druhá voľba padla na Červené námestie, tam však bolo priveľa chodcov, čo mu nedávalo veľa možností na pristátie. A tak ho len obletel a pristál pri Chráme Vasilija Blaženého.
Za „výtržníctvo, narušenie medzinárodného leteckého práva a narušenie sovietskej hranice“ bol odsúdený na štyri roky nútených prác. Do pracovného tábora však nikdy nenastúpil, z bezpečnostných dôvodov zostal vo vyšetrovacej väzbe. Po 432 dňoch ho – ako prejav dobrej vôle Východu – prepustili na slobodu a vyhostili zo Sovietskeho zväzu.
Doma čakalo Mathiasa Rusta namiesto triumfálnej slávy sklamanie: odobrali mu licenciu pilota a obvinili ho z ohrozenia vlastného, ale aj cudzích životov. Mnohí si dodnes lámu hlavu, či to naozaj bolo len svojrázne gesto priateľstva, ako tvrdil, alebo vopred naplánovaná operácia, ktorej cieľom bolo preveriť stupeň ochrany hraníc ZSSR.
