Najväčšia zásluha Milana Rastislava Štefánika bola v tom, že presvedčil Západ a Východ, že my Slováci sme samostatný národ s vlastnou identitou, dejinami, koreňmi a fundamentom, ktorý musí byť akceptovaný ako bežný a rovnocenný partner. Na pietnej spomienke pri príležitosti výročia smrti M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji to vyhlásil predseda Miestneho odboru Matice Slovenskej v Dunajskej Lužnej Stanislav Bajaník.
„Štefánik je nielen tvorcom československej štátnosti, ale aj slovenskej autonomistickej myšlienky,“ povedal Bajaník. Pripomenul, že Štefánik bol medzi tými, ktorí už v roku 1914 na ruskom fronte požadovali vznik Česko-Slovenskej republiky, v ktorej by Slovensko malo autonómne postavenie.
Bajaník vyjadril presvedčenie, že vďaka takýmto pietnym spomienkam funguje Štefánikova osobnosť, svetová osobnosť Slováka, Slovana, Európana a vedca v povedomí mladých ľudí nielen ako súčasť školských osnov. Budú si pamätať príchod na pietne miesta, na ktoré v budúcnosti opäť zavítajú.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Róberta Ondrejcsáka zasvätil Štefánik celý svoj život snahe o dosiahnutie samostatnosti slovenského národa a celé roky na tento cieľ sústreďoval svoju prácu. „Bol vojakom a bojovníkom v pravom slova zmysle. Naplno využil svoje vycibrené strategické myslenie, diplomaciu, odhodlanie, schopnosť prispôsobiť sa okolnostiam a proeurópsku orientáciu,“ dodal Ondrejcsák.
Pietna spomienka bola záverečným bodom programu Vlasteneckej pochôdzky po slovenskom juhu po štefánikovských stopách Šamorín – Dunajská Lužná – Ivanka pri Dunaji.
Okrem jej účastníkov sa spomienky zúčastnili a vence k mohyle položili aj srbský veľvyslanec na Slovensku Šani Dermaku, zástupcovia talianskeho a francúzskeho veľvyslanectva, ministerstiev SR, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, starosta Ivanky pri Dunaji Ivan Schreiner, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský a ďalší hostia.
Milan Rastislav Štefánik bol slovenský politik, diplomat, vojak, vedec. Zohral kľúčovú úlohu pri formovaní česko-slovenského zahraničného odboja a založení prvej Česko-Slovenskej republiky.
Zomrel pri návrate do vlasti 4. mája 1919, keď sa jeho lietadlo tesne pred plánovaným pristátím na letisku vo Vajnoroch náhle zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Dnes už mnohí historici na základe dôkazov ako príčinu nehody pripúšťajú zostrelenie lietadla.
Podľa Emila Karola Kautského, zaoberajúceho sa analýzou historických okolností Štefánikovej smrti, majú nepriame dôkazy a štúdium povojnového vývoja v Česko-Slovensku naznačovať, že Štefánik sa stal obeťou stretu francúzskeho a talianskeho geopolitického záujmu v strednej Európe, ako aj mocenských ambícií Edvarda Beneša a Tomáša G. Masaryka.
Tomuto faktu nasvedčuje prudké nepriateľstvo medzi Štefánikom a Benešom po odhalení Benešovej tajne podpísanej zmluvy s Francúzskom (v neprospech Talianska) a po zistení spreneverenia darov zahraničných Slovákov na chod česko-slovenských légií zo strany Beneša. Dôkazmi o atentáte sú pitevná správa, priebeh nehody, ako aj fakt, že svedecké výpovede obsahujúce zmienku o streľbe boli vyšetrujúcimi orgánmi ignorované.
Niektorí svedkovia tvrdili, že počuli streľbu alebo videli vojakov z kasární páliť na lietadlo. Podľa svedeckej výpovede pplk. Rudolfa Fabiána sa na lietadlo strieľalo aj napriek tomu, že letci leteli nízko, kričali a mávali bielymi vreckovkami. V roku 1923 na mieste pádu Štefánikovho lietadla postavili mohylu v tvare pyramídy podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča.
