„Mám jedno veľké želanie, aby dejiny slovenského národa prestali byť dejinami pomsty,“ povedal počas novembrových udalostí v roku 1989 Roman Kaliský, ktorého po roku 1968 postihli perzekúcie zo strany totalitného režimu. Od narodenia novinára, publicistu, scenáristu, redaktora Kultúrneho života či autora legendárnej reportážnej knihy Obžalovaný, vstaňte!, uplynulo storočie.
Roman Kaliský sa narodil 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1936 – 1943 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši. Štúdium chemického inžinierstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave predčasne skončil, lebo sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania. Bojoval v radoch partizánskej brigády Jánošík.
Po skončení 2. svetovej vojny pôsobil v rokoch 1945 – 1949 ako redaktor denníka Práca. Od roku 1948 do roku 1953 bol šéfredaktorom denníka Ľud. Ako dramaturg slovenského dokumentárneho a hraného filmu pracoval v rokoch 1953 – 1956.
Nasledujúcich jedenásť rokov bol reportérom a publicistom legendárneho Kultúrneho života, v ktorom sa spolu s ďalšími predstaviteľmi redakcie podieľal na prekonávaní stalinistických praktík, kultu osobnosti či schematizmu vo vtedajšej spoločnosti, kultúre, publicistike a reportážnej žurnalistike. To sa prejavilo už v jeho debutovej knihe – zbierke reportáží Dlhá cesta (1961).
Veľký čitateľský záujem vyvolala jeho druhá kniha literárnych reportáží štylizovaných vo forme súdničiek Obžalovaný, vstaňte!, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1963. Viaceré príbehy z knihy sa odohrávajú priamo v súdnej sieni, iné sú vybudované na rozprávaní sudcov a prokurátorov, v ďalších ide o rekonštrukciu kriminálneho činu.
V knihe priniesol aj rekonštrukciu známeho prípadu falošných filmárov na Čachtickom hrade (Kto nakrúti Báthoryčku?), alebo strateného poštového vreca s pol miliónom korún, ktorý dostal do pokušenia dedinskú ženu v príbehu Diabol pokušenia.
Kaliský sa tiež spoluautorsky sa podieľal na publikácii Konfrontácia (1969), do ktorej prispel esejou o SNP Rok narodenia: 1944. Bol tiež autorom scenára k televíznej hre Koniec a začiatok (1968).
Od decembra 1967 do roku 1970 pracoval ako redaktor v Československej televízii v Bratislave. Pre svoj kritický postoj k invázii vojsk Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 bol z televízie prepustený, občiansky diskriminovaný, bez možnosti publikovať.
Zamestnal sa ako robotník v bratislavskej Dimitrovke, neskôr sa v Pamiatkostave vyučil za murára a touto profesiou sa živil až do leta 1989. Na jeseň toho istého roku sa publicistickými vystúpeniami v rádiu Slobodná Európa postavil na obranu uväznených disidentov z tzv. bratislavskej päťky.
Po páde komunistického režimu sa vo februári 1990 stal riaditeľom Slovenskej televízie, ale na tomto poste zotrval len do augusta toho istého roku. Odvtedy sa venoval novinárskej a publicistickej tvorbe.
Pôsobil ako redaktor v Slovenských národných novinách, Literárnom týždenníku a v rokoch 1993 – 1994 ako zástupca šéfredaktora denníka Slovenská republika. Autorsky spolupracoval aj s denníkmi Národná obroda, Koridor a Pravda.
Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky. V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch. V roku 1997 vyšiel výber z jeho publicistických prác pod názvom Na poslednom úseku.
V roku 2002 mu Matica slovenská udelila pamätnú medailu svätého Cyrila a Metoda. V apríli 2009 získal Cenu Štefana Moyzesa. V roku 2013 dostal Cenu Vojtecha Zamarovského za prínos do literatúry faktu. Od roku 2016 udeľuje Literárny fond Cenu Romana Kaliského za významný prínos v oblasti žurnalistiky. Roman Kaliský zomrel 8. novembra 2015 v Bratislave vo veku 93 rokov.
