Rozprávky o Osmijankovi, či hravé Opice z našej police sprevádzali niekoľko generácií detských, ale aj dospelých čitateľov. Ich autorka, Krista Bendová, patrí k najznámejším slovenským spisovateľkám. Zaslúžila sa o rozvoj detskej literatúry, napomohla formovaniu modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru.
Krista Bendová sa narodila pred sto rokmi – 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote na Liptove. Do školy chodila v Kremnici a v Nových Zámkoch. Gymnázium navštevovala v Nových Zámkoch a v Banskej Bystrici, kde aj úspešne zložila maturitnú skúšku.
Na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave študovala v rokoch 1942 až 1945 slovenčinu a ruštinu, zároveň študovala aj na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku 1945 zanechala.
Po roku 1948 pracovala vo vydavateľstve Pravda ako redaktorka literatúry pre deti, pôsobila tiež vo Zväze československých spisovateľov. Neskôr bola redaktorkou časopisov Ohník, Roháč a v rokoch 1958 až 1964 aj denníka Pravda. V roku 1964 sa etablovala ako profesionálna spisovateľka.
Ako literárna autorka sa prejavovala už na strednej škole, stránky školských časopisov však obohacovala predovšetkým veršami. Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Bola poetkou ľúbostnej a intímnej lyriky, zároveň patrila ku skupine mladých autorov, ktorí zaujali kritický postoj proti fašizmu.
Knižne debutovala v roku 1948 zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému. V ďalšej zbierke Milenec smútok v tom istom roku reagovala na svoju životnú situáciu podmienenú ťažkou chorobou. Nasledovali ďalšie zbierky s ľúbostnou tematikou (Ruky, 1948), ale tiež poznamenané budovateľskou érou (Krajina šťastia, 1950).
V tom čase sa však už Krista Bendová začala venovať tvorbe pre deti. Smerom k modernému prejavu sa vydala veršovaným debutom Čačky-hračky (1949). Známou sa stala jej zbierka Bola raz jedna trieda (1956), po ktorej pokračovala v humoristickom trende v knižkách Cirkus Hopsasa (1957), Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959).
Postupne prešla Krista Bendová aj k prozaickej tvorbe pre detského diváka. V roku 1965 sa zrodil rozprávkový cyklus o Osmijankovi, populárny aj vďaka rozhlasovému spracovaniu v podaní Ctibora Filčíka.
Toto kultové generačné dielo prináša aj dnešným deťom rovnaké potešenie, aké pri čítaní zažívali ich rodičia a starí rodičia: vtip, neprekonateľný humor, nebojácnosť, dobrosrdečnosť a fantáziu.
Osmijankove rozprávky ilustrovala Božena Plocháňová a typogafiu im dodal Svetozár Mydlo. Rovnako úspešným a nadčasovým dielom Kristy Bendovej sú známe Opice z našej police (1967).
Krista Bendová napísala aj ďalšie knižky poézie a prózy pre deti, napríklad Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Mikimyška, Rozprávky z Dúbravky, či Dobrodružstvá Samka Klamka. Vytvorila scenáre pre dva televízne filmy (Žiarlivosť, 1972 a Pomsta, 1975), prekladala z ruskej a českej literatúry.
Krista Bendová sa v roku 1949 stala nositeľkou Národnej ceny, v roku 1962 získala Československú cenu mieru, v roku 1969 bola vyznamenaná Za vynikajúcu prácu, v roku 1970 jej udelili Cenu Fraňa Kráľa a v roku 1983 titul zaslúžilá umelkyňa.
Životná cesta Kristy Bendovej sa uzavrela v deň jej 65. narodenín. Zomrela 27. januára 1988 v Bratislave. Prozaička si rodnú Kráľovu Lehotu niesla v srdci po celý svoj život a napokon sem premiestnili aj jej pozostatky. Krista Bendová bola manželkou spisovateľa Jána Kostru.
Skutočnosť, že diela Kristy Bendovej oslovujú aj dnešných čitateľov, potvrdzujú ich reedície. Na odkaz autorky nadväzuje aj nezisková organizácia Osmijanko, ktorá okrem iného organizuje celoslovenskú čitateľskú súťaž Osmijankova literárna záhrada.
Na začiatku aktuálneho školského roka 2022/2023 súťaž vyhlásili už po devätnástykrát, pričom témou je zakaždým jedna z Osmijankových rozprávok. Cieľom súťaže je viesť deti k láske ku knihám.
Slovenská pošta vydala pri príležitosti nedožitých narodenín Kristy Bendovej poštovú známku Osobnosti: Krista Bendová (1923 – 1988) s nominálnou hodnotou jedno euro. Médiá o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.
Poštová známka rozmerov 26,5 krát 33,9 milimetra vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Na poštovej známke je spisovateľkin portrét nakreslený kriedou na školskú tabuľu. Pri tvorbe návrhu známky sa autorka inšpirovala básnickou zbierkou Bola raz jedna trieda, konkrétne rovnomennou básničkou o žiakoch, ktorí kradli kriedu do vreciek.
Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 27. januára a domicilom rodnej obce Kráľova Lehota. Motívom FDC je ilustrácia básne O spadnutej hruške.
Motívom FDC pečiatky je pero ako atribút literárnej činnosti, ktoré sa cez školský peračník prepája s deťmi. Autorkou výtvarného návrhu známky, FDC a FDC pečiatky je Natália Ložeková. Autorom oceľorytiny prítlače na FDC je Ľubomír Žálec.
Stretnutie s Kristou Bendovou:
