Presne pred tridsiatimi rokmi objavili manželia Erika a Helmut Simonovci z nemeckého Norimbergu v ľadovci Ötztalských Álp, rozprestierajúcich sa medzi Rakúskom a Talianskom telo človeka. Ich nález sa okamžite stal svetovou senzáciou.
Približne 5300 rokov staré, a na svoj vek neuveriteľne zachovalé telesné pozostatky Ötziho, ktorý dostal meno podľa údolia, kde ho našli, sa stali vážnym „súperom“ egyptskej múmie s prezývkou Ginger (ryšavec), ktorá sa považuje za najstaršiu známu ľudskú múmiu na svete.
Náruživí amatérski horolezci Simonovci sa tak, ako už mnohokrát pred tým, sa v septembri 1991 vybrali na vysokohorskú túru. Zvyčajný výlet do malebných Álp na rakúsko-talianskych hraniciach sa však pre nich zmenil na niečo nezvyčajné a výnimočné.
Pri zostupe z hory Fineilspitze sa vydali skratkou, keď 30 metrov od cesty zbadali na ľadovci vo výške 3210 m n. m. ležať ľudské telo. Z ľadu uvideli zadnú časť hlavy, plecia a chrbát. „Mysleli sme si, že je to mŕtvy horolezec,“ povedala Erika Simonová. Nález ohlásili na najbližšej horskej chate Similaunhütte, a udalosti vzápätí dostali rýchly spád.
Najprv však bolo potrebné vyriešiť otázku, na koho území bol vzácny nález objavený, pretože záujem o múmiu prejavila tak rakúska spolková krajina Tirolsko, ako aj talianska autonómna provincia Južné Tirolsko. Meranie v októbri 1991 ukázalo, že Ötzi bol objavený na talianskom území, konkrétne na mieste 93 metrov vzdialenom od štátnych hraníc s Rakúskom.
Mumifikované telo Ötziho bolo podrobené mnohostranným bádaniam, pričom dodnes vedcov fascinuje. Odborníci po podrobných preskúmaniach a dôkladných analýzach DNA dokázali, že Ötzi bol priamym predkom ľudí žijúcich v nehostinných Alpách, v pohraničnej oblasti Rakúska a Talianska.
Pri jeho tele sa našiel tiež luk a tulec s 12 šípmi, ako aj kresadlo na založenie ohňa. Približne 46-ročný muž mal hnedé oči, tmavé vlasy, meral približne 160 centimetrov a vážil asi 50 kilogramov.
Jeho noha zodpovedala dnešnej veľkosti 38. Oficiálnu príčinu smrti Ötziho, ktorý je vystavený v múzeu archeológie v talianskom Bolzane, sa podarilo vedcom určiť v roku 2001. Zomrel medzi rokmi 3350 a 3100 pred Kristom – vykrvácal po tom, ako bol zasiahnutý zozadu do ľavého ramena šípom.
Erika a Helmut Simonovci museli však o svoj objav dlhé roky bojovať s autonómnou provinciou Južné Tirolsko. Tamojší súd v Bolzane vyriekol definitívny verdikt o tom, že sa môžu označovať za nálezcov Ötziho, až v novembri 2003.
Ďalších šesť rokov trvali rokovania o výške finančnej odmeny za vzácny nález. Manželia Simonovci požadovali pôvodne čiastku približne 250.000 eur, čo však Južné Tirolsko odmietlo. Regionálna vláda napokon v lete 2010 rozhodla o náleznom vo výške 175.000 eur.
