Od budúceho roka by sa mal výrazne zmeniť spôsob výpočtu a poberania dávok v hmotnej núdzi. V záujme vlády je, aby bol badateľný rozdiel medzi tými, ktorí sa rozhodnú pracovať a medzi tými, ktorí len poberajú dávky v hmotnej núdzi. Uviedol to po skončení výjazdového rokovania vlády v Skalici premiér Peter Pellegrini.
„Teší ma, že sa nám podarilo roztvoriť nožnice, urobiť čoraz väčší rozdiel medzi tými, ktorí nepracujú, sedia doma, poberajú sociálne dávky a pracovať sa im nechce a medzi tými, ktorí sa idú zamestnať,“ poznamenal premiér.
Rozdiel medzi týmito dvomi skupinami ľudí by mal podľa jeho slov v čistom vyjadrení predstavovať približne okolo 300 eur. „To už je výrazný rozdiel a mal by pôsobiť motivačne na tých, ktorí si ešte stále myslia, že na Slovensku je lepšie nepracovať ako pracovať.
Ja sa veľmi teším, že tie nožnice sa otvorili a urobíme všetko preto, aby sa ešte viac roztvorili v rokoch 2019 a 2020, aby sa mal výrazne horšie ten, kto zostal doma a bola mu ponúkaná práca, ako ten, ktorý sa rozhodol pracovať aj za minimálnu mzdu,“ podotkol Pellegrini. Od budúceho roka sa minimálna mzda zvýši o 40 eur na 520 eur.
Stále je pritom v hre opatrenie, že by sa mohli krátiť ľuďom dávky, ak sa odmietnu zamestnať napriek tomu, že pracovných príležitostí bude dostatok. „Nemôže sa niekto spoliehať na to, že dvakrát za mesiac pôjde niekam pozametať cestu v obci a bude pokojne žiť,“ doplnil Pellegrini.
Podľa neho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá má definovať, komu môžu a za čo byť dávky v hmotnej núdzi krátené, resp. kto ich nebude môcť a za čo poberať.
„Ak je situácia na trhu práce aká je a človek odmietne pracovať, tak už potom začne mať vážny problém aj s dávkami,“ doplnil Pellegrini. Novela by sa mohla do parlamentu dostať už v decembri, pričom by k nej malo byť skrátené legislatívne konanie. „Pripravujeme ho v zrýchlenom konaní. Pripravujeme aj presné definície, ktoré súvisia s možnosťou vyradenia a ďalších represívnych opatrení pre tých, ktorí bezdôvodne prácu odmietnu,“ doplnil minister práce Ján Richter.
Šéf rezortu práce zároveň priblížil, že cieľom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je zvýšenie súm jednotlivých dávok, ako aj vytvorenie podmienok pre väčšiu motiváciu k získaniu riadnej platenej práce. Podľa Richtera je zámerom, aby sa ešte viac prehlboval rozdiel medzi podporou od štátu a minimálnou mzdou.
„Po 10 rokoch zvyšujeme dávky o 5 percent. Urobila sa istá analýza nákladov a dosahov a na základe toho sme navrhli toto navýšenie. My neriešime zvýšenie životných nákladov, ale núdze. To je úplne iná kategória,“ podotkol Richter. Zvýšenie dávok by si malo vyžiadať šesť až sedem miliónov eur, pričom Richter očakáva pokles týchto nákladov, ako budú postupne ubúdať odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.
Zvýši sa aktivačný príspevok, ktorý je v súčasnosti na úrovni 63,07 eura, pričom vzrastie na 66,2 eura. Richter zhodnotil, že zavedenie opatrenia, že si dávky v hmotnej núdzi musia ľudia odpracovať v rámci 32 hodín aktivačných prác, splnil svoj účel, a teda klesol počet ľudí odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi. „Začínali sme so 180-tisíc jednotlivcami, ktorých sa zákon dotýkal. Po štyroch rokoch je niečo viac ako 60-tisíc. Opatrenie splnilo svoju úlohu. Drvivá väčšina poberateľov v hmotnej núdzi si našla prácu,“ vyčíslil Richter.
