Predmet referenda o predčasných voľbách do Národnej rady SR (NR SR) nie je podľa Ústavného súdu SR (ÚS SR) v súlade s Ústavou SR. Odlišné stanoviská k nálezu mali sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.
„Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna rozhodol, že predmet referenda s otázkou v znení: Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda, nie je v súlade s článkom 1 odsek 1 a s článkom 1 odsek 1 v spojení s článkom 73 odsek 1, článkom 81a, článkom 82 odsek 5 a článkom 93 odsek 3 ústavy SR,“ uviedol Fiačan.
Ako dodal, bolo to náročné rozhodovanie, keďže ÚS SR si musel poradiť s nie celkom dokonalou úpravou referenda v Ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou ÚS SR k tejto problematike.
Ústavný súd tak konštatoval, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda je rovnocenným spôsobom výkonu zákonodarnej moci, ako je to obdobne prostredníctvom volených zástupcov v národnej rade.
Výsledok referenda má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona a predmetom referenda môže byť aj zmena ústavy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu,“ dodal Fiačan.
Petičný výbor odovzdal 3. mája petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách s viac ako 600-tisíc podpismi. Prezidentka Zuzana Čaputová namiesto priameho vyhlásenia referenda, čo jej umožňuje Ústava SR, sa v súvislosti s petíciou 13. mája bezprecedentne obrátila so svojimi otázkami na Ústavný súd SR.
Požiadala ho, aby posúdil, či predmet navrhovaného referenda je, alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende. Viacerí politickí analytici a opoziční politici to považovali za prezidentkin alibizmus, či dokonca zámer zmariť referendum.
