Hlava štátu Zuzana Čaputová Národnej rade SR vrátila novelu zákona o prokuratúre, právnej normy o komisárovi pre deti či komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a do tretice novelu o elektronických komunikáciách. Prezidentka to oznámila vo svojom vyhlásení.
Na základe jej veta sa do parlamentu na opätovné prerokovanie vrátila novela zákona o prokuratúre, pripúšťajúcej, aby na funkciu šéfa Generálnej prokuratúry SR mohol kandidovať aj neprokurátor.
NR SR by vďaka nej získala tiež možnosť odvolať generálneho prokurátora, ak by nevykonával svoju funkciu riadne či čestne. Práve to je dôvodom, pre ktorý Čaputová využila právo veta. Považuje to za protiústavné a v prípade prelomenia veta podá podnet na Ústavný súd SR.
„Mojím cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa následne predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov. Dôvodom môjho veta je presvedčenie o protiústavnosti niektorých ustanovení, a to najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora,“ začala svoje vyhlásenie.
Podľa nej však takáto zmena siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu uvedené v ústave a posilňuje právomoci politikov v dôležitom procese. Prezidentka to nepovažuje za správne. „Považujem to za neustávané, ako som už povedala, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ zdôraznila.
Čaputová tiež uviedla, že posilňovanie politickej závislosti prokuratúry. Za problematické považuje aj to, ak by sa človek, ktorý je mimo prokuratúry, stal generálnym prokurátorom a po skončení jeho funkčného obdobia alebo odvolaní už nezostal ďalej prokurátorom. To podľa hlavy štátu znovu zvyšuje politickú závislosť daného človeka na politickej garnitúre.
„Treba povedať, že ak by generálny alebo špeciálny prokurátor prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, porušil by jednu alebo viaceré povinnosti prokurátora v zmysle zákona o prokuratúre. To znamená, dopustil by sa deliktu, ktorý by sa mal disciplinárne riešiť,“ vysvetlila prezidentka s tým, že doposiaľ o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora rozhoduje v zmysle ústavy Ústavný súd, a to na návrh NR SR.
Čaputová má názor, že je lepšia cesta, ak by bol generálnym prokurátorom prokurátor, ale nevidí nič protiústavné na tom, že by sa ním mohol stať aj neprokurátor „Sama som naznačila svoju inú osobnú preferenciu. Osoba, ktorá je zvnútra tohoto orgánu, zvnútra prokuratúry, pozná ten systém dokonale.
Možno to bola moja osobná preferencia, ale zároveň musím konštatovať, že nepovažujem za neústavné, a už vôbec by som pri menovaní nepovažovala za apriori diskriminačné to, ak by to kandidát zvolený národnou radou nepochádzal z prokuratúry,“ upresnila.
Pri výbere prokurátora však chce zohľadňovať nielen osobný príbeh daného človeka, ale aj jeho odborné predpoklady na výkon takejto funkcie. Pripomenula, že už samotná novela zákona pripúšťa vstup ľudí s politickou minulosťou na túto pozíciu. Kľúčové pri rozhodovaní pre prezidentku však bude posilnenie politickej nezávislosti fungovania prokuratúry.
Čaputová vrátila parlamentu aj novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá je podľa nej tiež v rozpore s ústavou. Tretím vetovaným zákonom je novela upravujúca možnosti odvolania komisára pre deti, ak svoju funkciu nevykonáva šesť mesiacov. Podľa hlavy štátu sa nenaplnili dôvody na skrátené legislatívne konanie.
„Tento zákon vraciam z toho dôvodu, že sa nenaplnili podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ vysvetlila. Prezidentka povedala, že aj keď vníma potrebu rozšírenia podmienok na odvolanie, chce, aby sa účel zákona naplnil riadnou legislatívnou cestou. „Pointou tohto prístupu je pomôcť tomu, aby sme odstránili nedostatky v právnej úprave, ktoré spočívajú v kolízii s ústavou alebo zákonmi,“ povedala.
