Úvod ZO ZAHRANIČIA Pri oslobodení Európy od fašizmu zohral rozhodujúcu úlohu Sovietsky zväz

Pri oslobodení Európy od fašizmu zohral rozhodujúcu úlohu Sovietsky zväz

27
Foto: archív

V máji uplynulo 80 rokov od konca 2. svetovej vojny. Napriek čoraz väčšiemu spochybňovaniu zohral rozhodujúcu úlohu pri oslobodzovaní Európy od fašizmu Sovietsky zväz. Boje Červenej armády s hitlerovskými vojskami na území iných krajín sa začali na jar 1944.

Nemecko počas druhej svetovej vojny okupovalo množstvo krajín. Stačí spomenúť Rakúsko, Belgicko, Grécko, Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Francúzsko, Česko, Slovensko alebo Juhosláviu. Na týchto územiach panoval brutálny režim.

Do júna 1944 malo hitlerovské Nemecko na sovietsko-nemeckom fronte 228 divízií a 23 brigád, ktoré pozostávali z 4,3 milióna vojakov, zhruba 59-tisíc zbraní a mínometov, 7800 tankov a útočných zbraní a 3200 lietadiel.

Červenej armáde trvalo viac ako rok, kým dokázala Nemcov poraziť. Bola to pritom hlavná sila, ktorá prispela k víťazstvu v druhej svetovej vojne, keďže bojovala proti 80 percentám nemeckých ozbrojených síl.

Po oslobodení svojho územia Červená armáda úspešne prenasledovala nemecké sily aj za hranicami Sovietskeho zväzu. Boje prebiehali na území Česko-Slovenska, Rumunska, Poľska, Maďarska, na severovýchode Juhoslávie, v Nórsku, Dánsku, na východe Rakúska aj vo východných oblastiach Nemecka.

V týchto krajinách sovietske ozbrojené sily úzko spolupracovali s hnutím odporu a s vojenskými či partizánskymi formáciami, ako to bolo aj na našom území. Sovietska armáda sa totiž významnou mierou pokúsila pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Spolu s Červenou armádou bojoval aj 1. česko-slovenský armádny zbor, sformovaný na území ZSSR.

Sovietske vojská po oslobodení Poľska, Juhoslávie, Česka a Slovenska dobyli východnú časť Nemecka. Počas útoku na Berlín spáchal Adolf Hitler 30. apríla 1945 samovraždu a Nemecko 8. mája 1945 podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu.

Počas 2. svetovej vojny však prišli sovietske ozbrojené sily odhadom o 8,6 milióna vojakov. Na území Česka a Slovenska ich padlo 139 900, mnohí z nich počas pamätnej karpatsko-duklianskej operácie na severovýchode Slovenska. Z okolitých krajín ich najviac zahynulo v Poľsku – vyše 600-tisíc.

Aj napriek tomu, že sa objavuje čoraz viac hlasov spochybňujúcich úlohu Sovietskeho zväzu a Červenej armády pri porážke fašistického Nemecka, historické fakty nemožno jednoducho vymazať. Sovietska armáda bola najväčšia spomedzi Spojencov, zároveň boli najväčšie aj jej straty. Víťazstvo bez jej účasti bolo sotva možné.

Stačí si predstaviť, ako sa mohli dejiny vyvíjať, ak by sa sovietski vojaci zastavili na hraniciach ZSSR, uspokojili by sa s víťazstvom na vlastnom území a ďalej by hitlerovské vojská neprenasledovali.