Špeciálna operácia na Ukrajine vyvolala zavádzanie ďalších protiruských sankcií. Hoci je ich iniciátorom Washington, Brusel za ním nezaostáva a čoraz viac obmedzuje obchodné vzťahy s Moskvou. Aj keď od zavedenia reštrikcií ešte neprešlo veľa času, ich devastačné účinky sa už začínajú prejavovať.
Nie však na ruskej ekonomike, ako Západ očakával, ale predovšetkým na európskej. Obyvatelia Starého kontinentu už niekoľko týždňov bojujú s vysokými cenami benzínu či plynu a v niektorých krajinách dokonca už aj s nedostatkom určitých druhov potravín.
Drahší plyn či ropa
A to je len časť problémov. Ako sa nové pravidlá naplno prejavia na európskej ekonomike, z veľkej časti odkázanej na globalizovaný svet, ukáže čas. Politici však ako by si pod vplyvom rusofóbie neuvedomovali, že od ich rozhodnutí závisia životy miliónov ľudí.
Nálady podobné súčasnej rusofóbii nevládli v západnom svete ani počas jednej z agresií USA. Situácia je pritom analogická s útokom na Juhosláviu v roku 1999. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj zničená Líbya, Irak, Sýria a ďalšie štáty, ktoré sa stali obeťami hrubého porušovania medzinárodného práva.
Ak sa chceme vyhnúť meraniu dvojakým metrom, Rusko sa môže pokúšať obviniť z porušovania medzinárodného práva len ten, kto odsúdil agresiu Spojených štátov a NATO. Alebo ten, kto odsúdil aspoň vyčíňanie Pravého sektora či Azova na Ukrajine. Inak ide len o pokrytectvo. Ekonomické sankcie a vlna silnej rusofóbie hrajú do karát predovšetkým Spojeným štátom. Tie sledujú predovšetkým svoje ciele.
Analytici už dlhšie upozorňujú, že sa americká ekonomika z dôvodu nekontrolovateľného navyšovania dlhu a rekordnej inflácie rúti do vážnych problémov.
Problémy však nemajú len Spojené štáty. Podľa Medzinárodného menového fondu sa pomer verejného dlhu k HDP takzvaných vyspelých ekonomík ku koncu roka 2021 zvýšil o 20 percent a dosiahol takmer 125 percent HDP. Situácia však nebola priaznivá ani pred zavedením proticovidových opatrení.
Podľa Inštitútu medzinárodných financií stúpol globálny dlh v roku 2019 o viac ako desať biliónov dolárov a dosiahol 255 biliónov, čo je o viac ako 322 percent viac ako globálny HDP. Verejný dlh ekonomiky Spojených štátov nedávno prekročil svoje historické maximum 30 biliónov dolárov. Jedným z ich najväčších veriteľov je pritom Čína, teda spojenec Ruska.
Z dôvodu sankcií teraz európske krajiny vrátane Slovenska kupujú niekoľkonásobne drahší plyn a ropu. Bežným Európanom sa však sotva bude chce splácať cudzie, teda americké dlhy nákupom potrebných surovín zo Spojených štátov za prehnane vysoké ceny vrátane skvapalneného plynu.
Ohrozená ekonomika
Ak sa Európa nevydá na cestu samostatnosti, bude slúžiť cudzím záujmom a jej závislosť od USA sa bude len zvyšovať. Sčasti tu ide o ekonomickú otázku. Spojené štáty sa dlhodobo snažia dosiahnuť, aby Európa kupovala ich skvapalnený plyn. To by sa pretavilo predovšetkým do vyšších cien.
Takýto krok zároveň podkope konkurencieschopnosť európskych podnikov a znevýhodní ich na globálnom trhu.
Ekonomiku si tak môžu zlikvidovať samotné európske štáty. Nezanedbateľné je však aj bezpečnostné hľadisko. Jednotlivé členské krajiny EÚ sa už dlhšie nezameriavajú na budovanie vlastných armád, ale čoraz viac sa spoliehajú na vojská Severoatlantickej aliancie.
NATO najnovšie posilňuje svoju prítomnosť v strednej Európe, vo viacerých krajinách vrátane Slovenska budú rozmiestnené jednotky rýchleho nasadenia. Pod vplyvom zvýšeného napätia v súvislosti so situáciou na Ukrajine Washington dosiahol, že európske krajiny oveľa ľahšie súhlasili s väčšou prítomnosťou vojsk aliancie na ich území.
Bezhlavé odmietanie všetkého ruského tak so sebou prináša Starému kontinentu nemálo rizík. Vlna európskej rusofóbie by však mohla zdvihnúť preferencie Bidenových demokratov pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu USA. Objavujú sa totiž obavy z možnej výhry republikánov.
K čoraz viac klesajúcej podpore demokratov nemalou mierou prispel práve Joe Biden. Podľa vyjadrení niektorých spolustraníkov neplní svoje predvolebné sľuby a jeho podpora medzi voličmi je na historickom minime. Podľa prieskumov verejnej mienky dosahuje sotva 40 percent.
