Marika Gombitová je zaujímavým fenoménom našej populárnej hudby. Talentovaná speváčka, ktorej kariéra vyletela do hviezdnych výšok na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia, sa po roku 1987, v ktorom absolvovala posledné regulárne koncerty, postupne takmer úplne umelecky odmlčala.
Počas nasledujúcich štrnástich rokov vystúpila ako hosť na niekoľkých podujatiach (pamätné je jej vystúpenie v rámci novembrových udalostí 1989 na Námestí SNP v Bratislave), ale po doteraz poslednom živom vystúpení (v marci 2001) vystupovať úplne prestala.
Napriek tomu získavala ocenenia v rôznych hudobných i nehudobných anketách a nestratila status prvej dámy slovenskej i československej scény. Jej návratu nikdy neprestali veriť nielen jej asi najvýraznejší hudobný kolega a priateľ Miro Žbirka, ale aj tisíce trpezlivých fanúšikov, ktorých sen sa túto jeseň konečne splnil.
Žbirkovo turné ako generálka Marika najprv vystúpila ako hosť Mira Žbirku počas jeho septembrovej koncertnej šnúry Road to Abbey Road a presne 22 dní po bratislavskom koncerte na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa na rovnaké miesto vrátila, aby veľkolepo oslávila svoje životné jubileum.
Narodeninový koncert bol výnimočný v niekoľkých ohľadoch. O jej koncertnom návrate médiá informovali len na začiatku leta a po niekoľkých týždňoch boli vstupenky do arény s kapacitou vyše 10-tisíc miest vypredané.
KONCERT BOL JEDINEČNÝ AJ TÝM, ŽE BOL NARODENINOVÝ, A POZVANIE OSLÁVENKYNE PRIJALO MNOHO ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH A ČESKÝCH HUDOBNÝCH KOLEGOV, SPIEVAJÚCICH JEJ SKLADBY.
Pár minút po devätnástej, keď už bol zimný štadión zaplnený na prasknutie, sa na pódiu objavil známy herec a zabávač Štefan Skrúcaný, ktorý sa ujal úlohy moderátora. Za búrlivého potlesku divákov privítal na javisku hlavnú hviezdu večera Mariku Gombitovú.
Spolu s ňou na pódium prišli aj jej dvorný textár Kamil Peteraj (už na koncertnej oslave jeho sedemdesiatky sa očakávalo aj Gombitovej vystúpenie, nakoniec sa tak nestalo) a Július Hron, úspešný podnikateľ, speváčkin dlhoročný priateľ a podporovateľ, ktorý má nemalú zásluhu na jej návrate na scénu.
Foto: archív
Trojica sa usadila na boku javiska za pult pripomínajúci miesto pre porotu v talentovej súťaži, aby v prvej časti večera sledovali vystúpenia gratulantov. To už sa mikrofónu v zákulisí ujal obľúbený moderátor verejnoprávneho rozhlasu Roman Bomboš, ktorý uviedol každú pesničku a jej interpreta, a pridal aj niekoľko súvisiacich faktov a zaujímavostí.
Skvelé výkony Chodúra či Dubasovej Večer hudobne otvoril nestarnúci Pavol Hammel, ktorý zaspieval pieseň Láska z Marikinho prvého albumu Dievča do dažďa (1979). Práve Hammel v začiatkoch Marikinej kariéry zložil hudbu k niekoľkým jej pesničkám vrátane tejto. Po ňom nasledovala energiou nabitá Jitka Zelenková s piesňou Územie zázrakov (hudbu k nej zložila Marika a ako sme sa dozvedeli, napísala ju na balkóne rehabilitačného ústavu v Kladruboch).
Z Čiech prišiel Marike zagratulovať aj o generáciu mladší Martin Chodúr, ktorý veľmi precítene a s istotou pri zvládaní výšok zaspieval Ave Maria (1989), za čo si vyslúžil dlhotrvajúci potlesk.Z rovnakého kraja ako Marika pochádza aj sympatická Beáta Dubasová, ktorá sa so cťou zhostila piesne Cukráreň na dlani námestia (album Slnečný kalendár, 1982). Pre mňa bolo jej vystúpenie jedným z vrcholov večera, a myslím, že aj ostatných divákov očarila tak spevom, ako aj sympatickou skromnosťou a pokorou.
VYSTÚPENIE GRATULANTOV PRERUŠIL PRÍCHOD PREDSTAVITELIEK VYDAVATEĽSTVA IKAR, ABY UVIEDLI DO ŽIVOTA PRVÚ AUTORIZOVANÚ ŽIVOTOPISNÚ KNIHU MARIKY GOMBITOVEJ ÚLOMKY SPOMIENOK.
Po predstavení knihy, ktorú si bolo možné zakúpiť aj v priestoroch zimného štadióna, nasledoval ďalší blok vystúpení gratulantov, v ktorom úspešne dominovali „východniari“.
Košickí No Name na čele s frontmanom Igorom Timkom predviedli vlastnú verziu piesne Adresa ja, adresa ty a pôvodom Prešovčan Peter Nagy zaspieval Ži a nechaj žiť. V gratulácii Marike okrem iného povedal, že sa cíti ako žiak, keďže mal možnosť predviesť song od Mariky ako autorky hudby s textom Kamila Peteraja. Zaujímavosťou je, že Peter ešte ako 18-ročný študent ponúkol Marike do repertoáru dva texty a Marika ich prijala (Ostrov v prúde, Rýchly spád).
Foto: archív
Farby východu reprezentovali aj IMT Smile s piesňou Dvaja (spevák Ivan Tásler mal v čase vzniku kultového muzikálového filmu Neberte nám princeznú iba jeden rok) a Kandráčovci so svojskou úpravou piesne Správne dievčatá, v ktorej pôvodnú verziu skombinovali s pravou východniarskou ľudovkou, čo spôsobilo zaujímavé pohybové kreácie a všeobecnú veselosť v publiku. Zástupkyňou mladšej speváckej generácie bola Mária Čírová s piesňou Študentská láska (zlato na Bratislavskej lýre 1978).
Zaujímavou, až takmer armstrongovskou interpretáciou piesne Žiadny hazard na účet srdca zaujal Josef Laufer, kým Helena Vondráčková si „požičala“ Šaty z už spomenutého muzikálu s hudbou Deža Ursinyho. Vážnejšiu tému si vybrala česká slávica Lucie Bílá, keď veľmi sugestívne odspievala pieseň Prosba. K tomu pridala úprimné slová o svojom vzťahu k Marike. Pre mňa bolo Luckino vystúpenie ďalším vrcholom večera.
Marika ako za starých čias Po krátkej prestávke, počas ktorej sa na veľkoplošných obrazovkách premietali úryvky z videoklipov a koncertných vystúpení Mariky Gombitovej od tých najstarších až po tie „porevolučné“, sa na pódiu vystriedali hudobníci a svoje nástroje si rozložili aj muzikanti tzv. vážnej hudby. Keď sa na pódiu opäť objavila hlavná hviezda, ovácie nemali konca. Teraz prišiel čas na jej vlastné vystúpenie.
Vybrala si väčšinou dramatickejšie skladby, v ktorej zohrali svoju rolu aj sláčiky. Nechýbali známe skladby ako Paradiso, Zem menom Láska, a samozrejme, Koloseum. Spievala čisto a jasne, presne tak, ako sme ju poznali v minulosti, a diváci odmenili každú pieseň neutíchajúcim standing ovation. Veľmi precítene zaspievala Úlomky spomienok, čo v kontexte jej osobného života nemohlo nikoho nechať chladným. A to bol tretí vrchol večera.
ZÁVER VEČERA PATRIL NAJBLIŽŠÍM SPOLUPRACOVNÍKOM MARIKY ZO ZAČIATKOV JEJ VEĽKEJ KARIÉRY, S KTOROU JE SPOJENÉ ÚČINKOVANIE V LEGENDÁRNEJ SKUPINE MODUS.
Foto: archív
Najprv prišiel na pódium evidentne dojatý Miro Žbirka, s ktorým si, rovnako ako na jeho koncerte, zaspievala duet Nespáľme to krásne v nás. Názov tejto pesničky akoby bol nepísaným mottom celého večera. Posledným hosťom koncertu bol speváčkin „objaviteľ“, skladateľ, klavirista a spevák Janko Lehotský. Zdalo sa, že sa vrátil čas, keď sa tri hlasy spevákov najúspešnejšieho obdobia Modusu opäť stretli na jednom pódiu, veď naposledy sa tak stalo v novembri 1980!
Záverečnou piesňou bola v roku 1977 zlatou Bratislavskou lýrou ocenená skladba Úsmev. Celá aréna bola vtedy už na nohách, s úsmevom na perách, spievajúc a tlieskajúc si do rytmu. Na javisko postupne prichádzali všetci účinkujúci a nad hlavami divákov sa spustil hustý dážď papierových srdiečok. Nádherná spolupatričnosť a spoločná radosť, ktorá sa tak často nevidí. Ešte dlho doznieval potlesk spokojných a dojatých fanúšikov, z ktorých mnohí už nedúfali, že ešte uvidia Mariku vystúpiť naživo.
Speváčka zaplavená kyticami kvetov opustila pódium, no volanie publika o prídavok, konkrétne v podobe piesne Vyznanie dlho neutíchalo. Nijaký prídavok sa však už nekonal. Mnohí by privítali, keby Marika zaspievala aj niečo z jej prvých albumov, ale nestalo sa tak – možno nabudúce.
V každom prípade je dôležité, že sa návrat Mariky Gombitovej vôbec usktočnil. Ostáva len dúfať, že nepôjde o ojedinelú lastovičku, ale o prísľub do budúcna, a na pódiách ju uvidíme a budeme počuť častejšie. Zatiaľ si môžeme spríjemniť čakanie počúvaním jej úžasných piesní a čítaním jej Úlomkov spomienok.
Marika Gombitová – Zem menom Láska (narodeninový koncert 2016):
Marika Gombitová – Paradiso (narodeninový koncert 2016):
