George Soros prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti (Open society foundation – OSF) a Bill Gates cez svoju technologickú spoločnosť Microsoft financujú Radu Európy (RE).
Vyhlásil to riaditeľ mimovládnej organizácie Európske stredisko pre právo a spravodlivosť (ECLJ) so sídlom v Štrasburgu Grégor Puppinck, ktorý tvrdí, že má o tom nespochybniteľné dôkazy.
Puppinck odsudzuje RE, že umožňuje dotovanie inštitúcie súkromnými peniazmi. Týmto je podľa neho spochybnená politická nezávislosť organizácie. Šéf ECLJ argumentuje výročnými finančnmi správami, ktoré uvádzajú, že najväčšími súkromnými darcami organizácie sú Soros a Gates. OSF v rokoch 2004 až 2013 daroval Rade Európy takmer 1.400.000 eur a Microsoft v rokoch 2006 až 2014 takmer 690.000 eur.
OSF podporuje aj iniciatívy Rady Európy, najmä Európsky inštitút rómskeho umenia a kultúry. Od roku 2015 takéto priame financovanie skončilo, RE však založila osobitný fond na prijímanie dobrovoľných mimorozpočtových príspevkov.
Podľa Puppincka je prekvapujúce, že európska medzivládna politická organizácia je financovaná aj zo súkromných zdrojov. Rada Európy však nie je jediná. Napríklad Medzinárodný trestný súd v roku 2017 dostal od OSF 115.000 dolárov. Ďalšie nemalé sumy venovala Sorosova nedácia Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) a OSN.
Gatesova nadácia je po USA druhým najväčším donorom WHO – v roku 2019 prispela neuveriteľnými 530 miliónmi dolárov. Až 80 percent rozpočtu WHO je založených na dobrovoľných príspevkoch, čiže financiách pochádzajúcich od súkromných spoločností a nadácií. Tento spôsob financovania zjavne spochybňuje nezávislosť tejto organizácie.
Veľké a mimoriadne vplyvné medzinárodné organizácie sa stali účinným prostriedkom pre tých, ktorí chcú uplatniť svoj globálny politický vplyv, myslí si riaditeľ ECLJ. Upozorňuje, že v záujme zachovania alebo obnovenia nezávislosti týchto veľkých medzinárodných organizácií je nevyhnutné preskúmať a objasniť spôsoby ich financovania.
Podľa neho netreba zabúdať, že cez Nadáciu otvorenej spoločnosti už “pretieklo” 32 miliárd dolárov. Do projektov ochrany ľudských práv, médií a politiky investuje od roku 1984. Problém sa však týka aj množstva ďalších organizácií a nadácií, ktoré sa skrývajú za humanitnú činnosť, ich ciele však neraz bývajú iné.
Bývalý generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland označil Georgea Sorosa za svojho dobrého priateľa. Komisár pre ľudské práva Nils Muižnieks bol riaditeľom programov OSF až do svojej inaugurácie v Rade Európy v roku 2012. V roku 2009 vyhlásil, že OSF chcela vytvoriť nového človeka – homo sorosensus – človeka otvorenej spoločnosti.
Mnoho vysokopostavených funkcionárov a medzinárodných organizácií, verejne demonštrovalo svoj blízky vzťah k Georgeovi Sorosovi. Napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý sa pri nástupe do funkcie odfotografoval so Sorosom a jeho synom.
Čo však odhaľuje škandalózna správa o Sorosovom vplyve prostredníctvom jeho mimovládnych organizácií na Európsky súd pre ľudské práva? Ukazuje, že za posledných desať rokov bolo dvadsaťdva stálych sudcov súdneho dvora členmi siedmich mimovládnych organizácií vrátane OSF.
Osemnásť z nich zasadalo v prípadoch týkajúcich sa ich mimovládok, čím porušili základné etické pravidlá. Soros a jeho lobisti v rokoch 2014 – 2018 absolvovali najmenej 64 stretnutí s komisármi a vyššími úradníkmi Európskej komisie.
