Vyštudovaný politológ ide do prezidentských volieb ako občiansky kandidát s podporou Slovenského hnutia obrody (SHO), ktorého je 15 rokov predsedom. SHO je za vnútornú reformu EÚ a požaduje, aby stála opäť na hodnotách, na akých sa kedysi formovala.
Predstavitelia hnutia pravidelne vystupujú na demonštráciách proti NATO, ktoré považujú za zločineckú organizáciu, porušujúcu medzinárodné právo. Chcú, aby SR bola v budúcnosti vojensky neangažovaným štátom. Švec je zároveň rivalom a kritikom predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu.
Keď ohlásil kandidatúru, vyhlásil, že Slovensko potrebuje reštart a obrodu a v ústavných funkciách vlastencov. Podľa Šveca netreba viac Európy. So svojím SHO by chcel po jeho premene z občianskeho združenia na politickú stranu preraziť aj vo voľbách do Národnej rady SR. Hárky s vyše 18-tisíc podpismi odovzdal v parlamente 28. januára.
„Chcel by som vrátiť Slovákom nádej a vieru v to, že máme na omnoho viac, ako momentálne zažívame v Slovenskej republike,“ povedal 42-ročný Róbert Švec, ktorého TASR požiadala o krátky rozhovor.
Sú kompetencie prezidenta dostatočné alebo by ich mal mať viac? Ak viac, ktoré napríklad?
S veľkým záujmom sledujem diskusie niektorých prezidentských kandidátov, ktorí hovoria o tom, že by prezident Slovenskej republiky mal mať väčšie kompetencie. Ja si však myslím, že v súčasnom právnom aj politickom systéme sú kompetencie prezidenta SR dostatočné.
Čo považujete za najdôležitejšiu a najpodstatnejšiu úlohu prezidenta SR a čo za najvýznamnejšiu kompetenciu?
Prezident SR musí mať dlhodobú víziu nášho štátu, ktorú musí aktívne občanom predkladať a, pravdaže, musí to byť človek, ktorý dokáže spájať všetkých lojálnych občanov našej vlasti. Jeho veľmi dôležitou úlohou je však aj to, aby nebojácne, priamo a vecne dokázal poukázať na aktivity alebo jednotlivcov, ktorí narúšajú záujmy Slovenskej republiky a narúšajú koncepciu štátu Slovákov a všetkých občanov Slovenskej republiky.
Jednou z hlavných tém súčasnosti je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere navyše prevláda názor, že by nových ústavných sudcov nemal vymenovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy? Ako vnímate takýto postoj politikov a ich správanie sa k Ústavnému súdu SR, a v neposlednom rade k hlave štátu?
Domnievam sa, že je to taká politická hra a politikárčenie nehodné Národnej rady SR. Vyše 20 rokov počúvame z úst štandardných politikov o tom, aké je dôležité, aby súdnictvo bolo apolitické a odpolitizované, a pritom tí istí štandardní politici nám dnes ponúkajú napríklad na miesta ústavných sudcov aktívnych politikov. To som vždy odmietal, odmietam a budem odmietať.
Súdnictvo a Ústavný súd SR musia byť odpolitizované. Pre mňa je Ústavný súd posvätná pôda, kde majú pôsobiť tí najlepší právnici zo Slovenskej republiky. To, čo sa dialo v parlamente, pokiaľ ide o voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, považujem za politikárčenie a veľkú nehoráznosť.
Ak by ste sa stali prezidentom, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?
Bol by som veľmi rád, keby v ten deň, keď budem odchádzať z Prezidentského paláca, si Slováci mohli nahlas povedať: Róbert Švec, to bol pán prezident, pre ktorého vždy boli na prvom mieste záujmy občanov a Slovenskej republiky.
V Prezidentskom paláci býva deň otvorených dverí, kde sa ľudia môžu stretnúť s prezidentom. Niektorí kandidáti hovoria, že sa chcú s občanmi stretávať viac, hovorí sa aj o možnosti mať akýsi deň otvorených dverí raz v mesiaci. Aký je váš postoj? Ako budete udržiavať kontakt s ľuďmi?
Iniciatíva, aby raz za mesiac bol deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci, je len taký politický folklór a nie je to úprimné od kandidátov na prezidenta SR. Jednou z hlavných úloh prezidenta je byť v neustálom kontakte s občanmi SR, aby mal spätnú väzbu. Nemyslím si však, že na to musí byť jeden deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci.
Ako prezident SR by som vždy, keď by mi to pracovné povinnosti dovolili, navštevoval slovenské kraje a hovoril by som s občanmi. Pýtal by som sa ich na ich problémy, chcel by som od nichsilnú spätnú väzbu, aby povedali, čo sa im nepáči, čo by chceli zlepšiť, prípadne, s čím sú spokojní. Toto je moje poslanie ako prezidenta SR a tejto úlohy by som sa chcel aktívne zhostiť.