V bratislavskej kaviarni Adriana si spomienkovým diskusným programom pripomenul desaťročnicu svojej existencie časopis Zem a vek, patriaci k popredným slovenským médiám vyvažujúcim informačnú prevahu globalistického mainstreamu.
Spolu s vedením redakcie sa podujatia, moderovaného Erikou Vincourekovou a Dušanom Marušákom a naživo streamovaného na internetových platformách, zúčastnili aj známe osobnosti z oblasti politiky, spoločnosti a kultúry.
Pozvanie prijali expremiér a advokát Ján Čarnogurský, bývalý šéf najvyššieho súdu Štefan Harabin, politickí analytici a publicisti Eduard Chmelár, Roman Michelko a Ľudovít Števko, ústavný právnik a exposlanec Ján Cuper, poslanec NR SR Ľuboš Blaha, šéf Slobodného vysielača Boris Koróni, palestínsky spisovateľ žijúci na Slovensku Nidal Saleh, herec Jozef Šimonovič, advokátka Adriana Krajníková a mnohí ďalší.
Šéfredaktor a vydavateľ populárneho mesačníka Tibor Eliot Rostas pre portál napalete.sk povedal, že je jednou z hlavných úloh médií typu Zeme a veku je dlhodobo prinášať iný ako mainstreamový názor na dianie okolo nás, pripomínať ľuďom históriu a udržiavať v nich národné povedomie.
„Liberáli tvrdo pracujú na tom, aby mediálne projekty tohto typu zanikli. Online priestor sa postupne cenzuruje, filtruje, boli sme dokonca svedkami vypínania webov, takže neexistuje nijaká záruka, že tieto informácie zostanú na Božom svetle. My predsa od tohto priestoru nemáme kľúče.
A v momente, ako by takéto médiá po zásahu globalistických síl prestali fungovať, zišli by – ako sa hovorí – z očí aj z mysle a náš zápas by bol prehratý. Ľudí však stále treba udržiavať v obraze, stále sa im treba prihovárať, stále tu musí existovať aj odlišný názor ako šíria oni.
A Zem a vek má oproti väčšine týchto médií výhodu, že vychádza na papieri, na ktorom sa aj v dnešnej digitálnej dobe celosvetovo ešte stále nachádza 80 percent všetkých uložených informácií.
Preto nesmieme podľahnúť zvodom plnej digitalizácie a neprinášať informácie iba na internete, ale aj v tlačenej podobe, lebo, ako už som povedal, nik nám nezaručí, že tie správy v elektronických archívoch pretrvajú,“ uviedol Rostas.
Ako pokračoval, počas desiatich rokov redakcia magazínu vyprodukovala 122 čísel, čo je okolo 18-tisíc strán. „V podstate je to 148-stranová kniha, ktorá sa dobre archivuje. Nik to nemôže ľuďom vziať, vymazať, tie informácie im zostávajú doma v ich knižniciach. Ja sám mám pre každý prípad zviazané tri série všetkých zväzkov, uložených na rôznych miestach“.
Šéfredaktor Zeme a veku je hrdý na množstvo kvalitných autorov, ktorí už desaťročie tvoria obsah magazínu. „Sú to osobnosti s veľkým rozhľadom a životnými skúsenosťami, vďaka ktorým náš časopis zanecháva akúsi ‘správu vo fľaši’, správu o tejto dobe, ale aj predpovede toho, čo sa chystá, akým spôsobom sa bude ďalej vyvíjať spoločnosť.
Keď sa k tomu dostanú čitatelia aj v budúcnosti, stále to bude čítanie, ktoré má nadčasovú hodnotu. A to bolo od začiatku poslanim nášho časopisu. Preto sme sa neprofilovali ako klasické médium zamerané povedzme na investigatívnu žurnalistiku. Takých médií je iks, ktoré robia spravodajstvo a publicistiku o politických straných a s nimi spojených kauzách, my sme iný typ média.
Žijeme vo veľmi v prelomovej dobe – v dobrom aj v zlom – a my máme šťastie ju žiť, mapovať a do istej miery aj ovplyvňovať vývoj pravdivým informovaním ľudí, čo v čase bežného šírenia klamstiev možno podľa slov klasika považovať za hrdinstvo,“ uzavrel svoje úvahy Tibor Eliot Rostas.
