V roku 2000 bolo len sedem krajín sveta bez centrálnej banky: Afganistan, Irak, Sudán, Líbya, Kuba, Severná Kórea a Irán. Nie je pritom len zhoda okolností, že všetky tieto štáty boli alebo stále sú predmetom útokov západných médií hlavného prúdu.
Centrálne banky, hoci sú oficiálne národným majetkom toho-ktorého štátu, sú v skutočnosti v priamom či nepriamom vlastníctve Rothschildovcov. Táto rodina, z úzadia ovládajúca svet približne 230 rokov, si takmer vždy dokázala nájsť cestičky k vládam krajín celej planéty. Nepohodlných premiérov alebo prezidentov ohrozuje kompromitáciou prostredníctvom médií, ekonomickou deštrukciou ich krajín či dokonca fyzickou likvidáciou. A v posledných rokoch nie sú zriedkavé ani invázie v mene boja proti terorizmu.
Práve centrálna banka umožňuje spoľahlivý spôsob kontroly a najmä spravovania peňaženky každej krajiny na makroúrovni. Skôr či neskôr sa Rothschildovcom podarí donútiť vládu zobrať si z centrálnej banky pôžičku, čím sa krajina zadlží a dostane sa pod ich väčšiu kontrolu.
Útoky z 11. septembra poslúžili ako zámienka na inváziu do Afganistanu a Iraku, kde v rámci „demokratizačných procesov“ vznikli aj centrálne banky. V roku 2003 bez nich zostávali už iba Sudán, Líbya, Kuba, Severná Kórea a Irán. Umelo vyvolaná séria protestov v arabských krajinách vydláždila cestu k odstráneniu ich vodcov a zmene pomerov. Dnes má tak centrálnu banku prakticky každá krajina, už pravdepodobne len Kuba, Severná Kórea a Irán ich majú stále v rukách vlády.
