Potraviny ponúkané pod rovnakou značkou v rôznych krajinách nie sú vždy kvalitatívne totožné. Dokazuje to jeden z českých testov, ktoré dokumentujú výrazné rozdiely najmä medzi potravinami privátnych značiek obchodných reťazcov.
Spotrebiteľský časopis dTest si predčasom vzal na mušku 27 potravín, ktoré dostať v obchodoch v Česku, Rakúsku a Nemecku. Do porovnania zahrnul balené pečivo, nápoje, čokoládové pochúťky, jogurty, majonézy či šunku. Produkty hodnotili na základe zloženia uvádzaného na etiketách, ale aj chuťovým testom, ktorý prebiehal naslepo.
Produkty známych značiek predávané v Česku a Rakúsku sa vo väčšine prípadov neodlišovali. To však neznamená, že sa kvalitatívne zhodujú aj s nemeckými. V hodnotení dTestu sklamali výrobky predávané pod privátnymi značkami obchodných reťazcov Kaufland a Billa (K-Classic a Clever), ktoré pre každý trh vyrába iná spoločnosť.
Väčšina českých výrobkov vyšla z tohto porovnania s horším zložením ako potraviny v Nemecku a Rakúsku. Ich zloženie zaostáva najmä v obsahu dôležitých zložiek ako mäsa či ovocia.
V produktoch bolo často zastúpené aj väčšie množstvo prídavných látok. Napríklad české toastové chleby obsahovali v porovnaní s nemeckými aj konzervant a dosť netradičnú sójovú a fazuľovú múku.
Celozrnné toastové chleby sa výrazne odlišovali podielom celozrnnej múky. Kým etiketa nemeckého výrobku jej uvádzala 59 percent, v českom produkte bol podiel iba 19-percentný.
Našli sa však aj výnimky, keď české produkty deklarovali totožnú alebo dokonca lepšiu kvalitu ako zahraničné výrobky. Napríklad česká majonéza privátnej značky Billa Clever predbehla rakúsky výrobok vyšším obsahom tuku a vaječných žĺtkov.
V hodnotení chute, vône a vzhľadu udelili testujúci niekedy lepšie hodnotenie českým potravinám, ktoré sa pritom podľa zloženia na etikete ukázali ako menej kvalitné. Toastová šunka Clever v Rakúsku obsahuje 91 percent mäsa, v Česku 72 percent a zahusťovadlá. Hodnotiteľom však vyhovovala česká, pretože rakúsky výrobok sa im zdal farbou a vzhľadom až podozrivo dokonalý.
Rozdielnym zložením potravín ponúkaných pod rovnakými značkami však výrobcovia neporušujú predpisy. Európska legislatíva umožňuje predávať výrobky na rôznych trhoch s rozličnými prísadami a za rozdielne ceny. Tlak spotrebiteľských organizácií ani individuálny lobing europoslancov za nastavenie rovnakých podmienok pre všetkých spotrebiteľov doteraz nič nezmenil.
