Volodymyr Zelenskyj by rád doviedol Ukrajinu do EÚ a NATO. Kým do Severoatlantickej aliancie Kyjev pozvánku tak skoro nedostane, členstvo v únii nie je až také nemožné. Ukrajinský prezident sa však správa pomerne rozporuplne – na jednej strane jasne deklaruje snahu Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie, na druhej si dovolí úniu neustále kritizovať.
Nezostáva však len pri slovách. Kyjev už dlhší čas podniká kroky, spôsobujúce reálne škody jednotlivým členom EÚ. Od 1. januára sa napríklad zastavil tok ruského plynu cez Ukrajinu smerom do Európy.
Zelenskyj sa totiž rozhodol nepredĺžiť tranzitný kontrakt, ktorý zabezpečoval prepravu plynu cez ukrajinské územie. Paradoxné je, že Ukrajina dodnes neprestala odoberať ruský zemný plyn, len kým sa dostane na jej územie, precestuje niekedy aj pol sveta.
Ukrajinská armáda okrem toho len v priebehu augusta niekoľkokrát zaútočila na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území, čo spôsobilo pozastavenie dodávok ropy na Slovensko a do Maďarska.
Zelenského nezastavilo ani to, že Slovensko sa snaží okrem priamej dodávky zbraní na úrovni štátu pomáhať Ukrajine vo všetkých oblastiach, ako v tejto súvislosti pripomenul prezident Peter Pellegrini.
Podobné útoky ako na ropovod Družba pritom reálne ohrozujú stabilitu slovenskej ekonomiky. A nielen slovenskej, ale aj maďarskej. Táto energetická infraštruktúra je pre Budapešť a Bratislavu životne dôležitá. Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána sú ruský plyn a ropa nevyhnutné na udržanie nízkej ceny energie pre domácnosti.
Ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Juraj Blanár a Péter Szijjártó preto spoločne poslali otvorený list šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej aj eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi. Európsku komisiu v ňom vyzvali na okamžité zabezpečenie dodržiavania záväzkov bezpečnosti energetických dodávok členských štátov EÚ.
Od predstaviteľov únie sa však dočkali len vlažnej reakcie – formálneho vyzvania tretích krajín, aby tieto záväzky rešpektovali. Na rozdiel od Donalda Trumpa, ktorý útoky ostro odsúdil. Pre Európsku komisiu záujmy Kyjeva zjavne stoja nad záujmami členských krajín únie.
Nie je to po prvý raz, čo Brusel uplatňuje selektívny prístup k poskytovaniu pomoci a podpore členských krajín EÚ. Tak ako je hluchý aj k nesúhlasu Roberta Fica so zákazom spaľovacích motorov či s plánovaným zastavením dovozu ruského plynu do Európy.
Ďalším názorným príkladom politiky dvojakých štandardov je fakt, že Brusel nechce vnímať existenciu fašistickej ideológie na Ukrajine a absolútne ignoruje postoj Varšavy k tejto otázke. Poľský prezident Karol Nawrocki pritom trvá na zaradení banderizmu do trestného zákonníka.
Zakázať by sa malo konkrétne používanie čierno-červenej zástavy spájanej s ukrajinskými banderovcami. Stepana Banderu považuje Varšava za zodpovedného za masové vyvražďovanie Poliakov počas druhej svetovej vojny. Európska únia však akúkoľvek kritiku Ukrajiny v tejto otázke odmieta.
Negatívne sa ku Kyjevu zatiaľ stavia len niekoľko členských krajín EÚ, najmä Slovensko a Maďarsko. Onedlho k nim podľa všetkého pribudne aj Česko – po tom, ako Petra Fialu na premiérskom poste vystrieda Andrej Babiš.
Protiukrajinsky naladené krajiny sa však nezhodujú v otázke členstva Ukrajiny v EÚ. Kým Robert Fico je pomerne zhovievavý, Viktor Orbán je kategoricky proti. Európa, ktorá už dlhšie nie je v dobrej kondícii, podľa neho ekonomickú záťaž Kyjeva nezvládne: „Ak Ukrajina vstúpi do EÚ, privedie to Európu k bankrotu.“
