Ekonomický blok krajín ekonomík BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, JAR), ktorý je považovaný za protiváhu k západnej hospodárskej nadvláde, koncom augusta pozval do svojich radov šesť nových krajín. Ide o Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.
Aj napriek tomu, že ide o štáty s bohatstvom prírodných surovín, rozšírenie BRICS by nemalo mať vplyv na trh so surovinami. Ceny ropy a plynu by sa tak mali naďalej vyvíjať najmä na základe dopytovo-ponukových faktorov. Pre médiá to uviedli hlavní analytici bánk J&T Banky a VÚB.
Analytik VÚB Banky Michal Lehuta uviedol, že rozšírenie bloku by zásadný vplyv na trh so surovinami mať nemalo. „Ani dnes totiž tieto krajiny nijako nekoordinujú svoju ťažbu, resp. svetové dodávky surovín,“ dodal.
Hlavný analytik J&T Banky Stanislav Pánis poznamenal, že zvýšená geopolitická rivalita, najmä s cieľom Číny a Ruska narušiť dominanciu Spojených štátov a Západu ako takého, môže spôsobiť, že rast medzinárodného obchodu bude pokračovať pomalším tempom.
„Bude to znamenať vyššie inflačné tlaky na Západe, ku ktorým prispeje aj nezmyselná ideologická snaha o uhlíkovú neutralitu, ako aj faktor starnutia populácie a napäté trhy práce s tlakom na vyššie rasty miezd,“ dodal. Ceny surovín sa podľa neho budú vyvíjať najmä na základe dopytovo-ponukových faktorov, a nie toho, či a ako sa BRICS rozšíril.
Obaja analytici taktiež nepredpokladajú, že by rozšírenie bloku malo mať vplyv na oslabenie amerického doláru. Podľa Lehutu tieto krajiny ani nezavádzajú spoločnú menu, ani vo fáze zúčtovacej jednotky, čo by však dolár teoreticky mohlo oslabiť v budúcnosti, ak by k niečomu takému prišlo.
Pánis povedal, že americký dolár zostane v najbližších rokoch naďalej hlavnou svetovou rezervnou menou, ktorú v blízkom čase nič neohrozí. „Dôveru v ňu nepodkopala ani neortodoxná expanzívna menová politika Fedu, ani rast amerického zadlženia s vysokým deficitmi rozpočtu v ostatných rokoch,“ uzavrel.
