Nijaký z návrhov nových ruských učebníc dejepisu neoznačuje maďarskú revolúciu v roku 1956 za fašistickú. Uviedlo to na sociálnej sieti ruské veľvyslanectvo v Budapešti. Ide o reakciu na tvrdenie servera g7.hu, podľa ktorého nová ruská štátna učebnica dejepisu označuje revolúciu Maďarov z roku 1956 za vzburu fašistických radikálov.
Podľa veľvyslanectva sa vlna kritiky Ruska zdvihla na základe publikácie maďarského servera, ktorý – zámerne, alebo nevedome – sa odvoláva na server Meduza šíriaci falošné protiruské správy.
Ruská ambasáda v tejto súvislosti poznamenala, že na prezentácii učebnice 8. augusta v Moskve bolo uvedené, že ruská tlač dostala najmenej desať rôznych projektov učebnice. „Je ťažké určiť, na základe ktorého projektu vznikol uvedený článok, ale nijaký z týchto návrhov učebníc, nenazýva maďarskú revolúciu 1956 fašistickou,“ píše sa v statuse.
Moderné Rusko rovnako rešpektuje historickú pamäť maďarského národa a uvedomuje si, že v spoločných dejinách sú zložité problémy, medzi ktoré právom patria aj udalosti z roku 1956. Preto Moskva vždy pristupovala k tejto problematike veľmi opatrne a pozorne, podčiarklo ruské veľvyslanectvo v Budapešti.
Podľa servera g7.hu sa žiaci 11. ročníka ruských škôl budú povinne učiť aj o povstaní radikálov s fašistickou minulosťou v Maďarsku v roku 1956, ktorí spáchali mnoho vrážd a ich obeťami boli aj radoví maďarskí vojaci. Povstanie potlačil Sovietsky zväz na základe žiadosti vtedajšej maďarskej vlády, píše sa v učebnici.
Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer vyhlásil, že v roku 1956 sa maďarský ľud vzbúril proti komunistickej diktatúre, to je jasný, jednoznačný fakt, ktorý nie je predmetom diskusie. „Akékoľvek tvrdenie o opaku je nepravdivé. To, čo sa stalo, je také jasné, že o tom nebudeme s nikým otvárať debatu,“ povedal Menczer.
Proti učebnici sa ozvala maďarská opozičná strana Demokratická koalícia i strana Momentum, a protest na každej možnej diplomatickej úrovni ako jediný prijateľný krok zo strany maďarskej vlády proti nepravdivým výrokom ruskej učebnice dejepisu požadovali aj dvaja bývalí maďarskí ministri zahraničia Géza Jeszenszky a Péter Balázs.