Moskva dôrazne vyzýva KĽDR i Spojené štáty, aby sa miernili v hrozbách a hľadali mierovú cestu zo vzájomnej krízy. Použitie sily na Kórejskom polostrove a prípadná vojna by podľa Kremľa znamenali milióny mŕtvych a katastrofu pre celú východnú Áziu. Proti vláde Kim Čong-una však nevystupuje – vojensky silná Severná Kórea Rusku do značnej miery vyhovuje.
V prípade porážky KĽDR, čo je hlavný cieľ USA a ich spojencov, môžu totiž na hraniciach Ruska a Číny rýchlo vzniknúť americké vojenské základne. Rusko má so Severnou Kóreou pevninskú hranicu dlhú necelých 19 kilometrov. Neďaleko nej však leží Vladivostok, teda hospodárske centrum ruského Ďalekého východu, ktoré v časoch západných sankcií obchoduje s ázijskými krajinami.
Vojenský konflikt na Kórejskom polostrove by tak pre Moskvu okrem bezpečnostnej hrozby predstavoval aj veľké ekonomické straty. Kremeľ sa preto ponúka, že sprostredkuje rokovania medzi Washingtonom a Pchjongjangom. Ruskí diplomati však upozorňujú, že dostať obe rozhádané strany za jeden stôl bude nesmierne ťažké.
Ruský koreanista Alexander Voroncov je presvedčený, že Kim Čong-un je realista, ktorý vojnu nezačne. Jadrových zbraní sa však nevzdá: „Severná Kórea vidí, ako dopadli krajiny ako Irak, Líbya, Juhoslávia či Sýria po zahraničnej intervencii. Nechcú, aby ju postihol ich osud.“
