Rusko nemá v pláne útočiť na Ukrajinu, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov po rusko-amerických konzultáciách o bezpečnostných zárukách, ktoré sa v pondelok podvečer skončili v Ženeve.
Americkú delegáciu na rokovaniach v Ženeve viedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová, na čele ruského tímu bol Riabkov. Na mediálnom brífingu Riabkov uviedol, že Rusko nemá a „ani nemôže mať“ plány zaútočiť na Ukrajinu.
Zopakoval, že všetky súčasti bojového výcviku ruských jednotiek, dislokovaných v blízkosti hranice s Ukrajinou, sa vykonávajú na ruskom území. Podľa Riabkova nie je dôvod obávať sa v tejto súvislosti nijakej eskalácie.
Riabkov na brífingu po rokovaní uviedol, že rokovania s delegáciou USA boli „zložité, komplexné a konkrétne“. Dodal tiež, že Rusko vyzýva USA na maximálnu zodpovednosť a na nepodceňovanie rizika vojenskej konfrontácie. Dodal, že NATO by sa malo zriecť využívania územia štátov, ktoré sa stali jej členmi po roku 1997.
Ako pokračoval, „Američanom sme čo najpodrobnejšie predstavili logickú a vecnú časť našich návrhov, vysvetlili sme, prečo je získanie právnych záruk nerozširovania NATO absolútnou nevyhnutnosťou. Mali by vo všeobecnosti upustiť od materiálneho rozvoja na území štátov, ktoré vstúpili do NATO v období po roku 1997“.
Zopakoval, že bez dosiahnutia pokroku v rokovaniach o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní rakiet v blízkosti hraníc Ruskej federácie bude spolupráca so Spojenými štátmi na iných aspektoch bezpečnostných záruk otázna.
Podľa Riabkova vo vzťahoch Ruska a NATO sú nutné radikálne zmeny. Uviedol, že „veľmi neradi by sme sa dostali do situácie, keď krajiny NATO urobia chybné rozhodnutie a budú konať na úkor európskej bezpečnosti“.
Ruský diplomat zdôraznil, že aliancia by mala ísť v ústrety ruským návrhom o bezpečnostných zárukách. Na brífingu však súčasne dodal, že nepostrehol, že by Spojené štáty „chápali imperatívnosť otázok, ktoré nastolila ruská strana“.
Zopakoval, že Rusko má v otázkach bezpečnosti tvrdú pozíciu, ale Spojeným štátom a NATO nepredkladá ultimáta. Upozornil, že pokusy USA a NATO o vydieranie Ruska sú neprijateľné a neprinesú želaný výsledok.
Miestom rokovania bola Stála misia USA v Ženeve. Schôdzka trvala približne 7,5 hodiny a konala sa za zatvorenými dverami. Rokovania bolo prerušené len na niekoľko krátkych prestávok a na obed.
Moskva koncom roka 2021 – 17. decembra – zverejnila návrhy dohôd s USA a dohôd s členskými štátmi NATO, ktoré okrem iného obsahujú ustanovenia o vzájomných bezpečnostných zárukách v Európe, nerozmiestňovaní rakiet stredného a kratšieho doletu vo vzájomnom dosahu a odmietnutie ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie, a to aj o bývalé republiky ZSSR.
Tieto dokumenty ruskej strany boli odovzdané Washingtonu a jeho spojencom. Ruský prezident Vladimir Putin už dávnejšie zdôraznil, že ďalšie rozširovanie NATO na východ a rozmiestnenie útočných zbraní na ukrajinskom území a v krajinách susediacich s Ruskom sú pre Moskvu neprijateľné.
