Súd v juhoruskom meste Jessentuki vydal medzinárodný zatykač na bývalého ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka. Zatykač na lídra strany Národný front je v platnosti od 21. februára a Jaceňuk je hľadaný pre obvinenia z členstva v ozbrojenej skupine pôsobiacej v polovici 90. rokov v severokaukazskom regióne Čečensko a bojov proti ruským vojakom.
Podľa vyšetrovateľa mu hrozí trest za „úmyselné zabitie za zvlášť priťažujúcich okolností“ a za „členstvo v stabilnej ozbrojenej skupine alebo v ňou spáchaných útokoch“. Čečenská republika Ičkerija bol neuznaný štátny útvar, ktorý existoval po rozpade Sovietskeho zväzu na území bývalej Čečensko-Ingušskej ASSR. Ičkerija zanikla na jar 2000 po druhej čečenskej vojne.
Predseda Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Aleksandr Bastyrkin potvrdzuje, že úrad má informácie o účasti Jaceňuka v prvej čečenskej vojne, ktorá sa v totmo severokaukazskom regióne odohrávala v rokoch 1994 – 1996: „Zapojil sa najmenej do dvoch ozbrojených konfliktov 31. decembra 1994 na námestí Minutka v Groznom, na bojovej operácii pri nemocnici v čečenskej metropole, ale aj na mučení a popravách zajatých vojakov ruskej armády 7. januára 1995.“
Ukrajinskému expremiérovi za likvidáciu ruských vojakov dokonca vtedajší prezident Ičkerije Džochar Dudaev udelil vyznamenanie Česť národa. Podľa vyšetrovateľov bol Jaceňuk členom trestného komanda Argo, neskôr prešiel do oddielu Viking, kde velil Oleksandr Muzyčko.
Dmitrij Rogozin svojho času na margo Jaceňuka uviedol, že hoci sú „banderovci nanič vojaci, pri popravách a mučení zajatcov boli vždy prví“. Členom trestného pluku však nebol len expremiér, ale napríklad aj Oleh a Andrij Ťahnybokovci alebo líder Pravého sektora Dmytro Jaroš. Bývalí spolubojovníci spomínajú na Jaceňuka ako na vzdelaného a šikovného, no zároveň aj „prefíkaného a slizkého, bažiaceho po moci a sláve“.
