Profesionálne nekvalitnému a politicky tendenčnému televíznemu seriálu RTVS Mafia treba venovať pozornosť, pretože stupňovanie čoraz priehľadnejších metód manipulácie verejnej mienky si vyžaduje niekoľko vecných poznámok.
Spomínaná cyklická relácia očividne poukazuje na možnosti vyvolávania masovej psychózy propagandistickými kampaňami. Napríklad pravicové kruhy a s nimi spriaznení žurnalisti po roku 1989 dlhší čas ovplyvňovali verejnosť tvrdeniami o príprave a realizácii ľavicového puču.
Dozaista nie je náhoda, že sa práve spomedzi nich zjavili odborníci v popredí a v pozadí kostrbatej koláže pozostávajúcej z citovania najrozmanitejších zdrojov veľmi rozdielnej spoľahlivosti a dôveryhodnosti.
Pointa celého cyklu relácií bola zrejmá hneď od jeho spustenia a spočíva v kriminalizovaní nielen konkrétnych vysokopostavených predstaviteľov spravodajskej komunity a politickej scény z obdobia vlád Vladimíra Mečiara.
Seriál RTVS totiž čoraz zreteľnejšie začal spieť k vymodelovaniu predstavy, že vznikom medzinárodnej subjektivity, teda formálnej nezávislosti Slovenskej republiky, si mafia vytvorila na našom území svoj vlastný štát, čo v podstate zodpovedá imidžu Kosova.
Ešte jasnejšie povedané, autori relácie priamo i nepriamo tvrdia, že mafia vo všetkých jej zoskupeniach bola riadená predsedom Hnutia za demokratické Slovensko a predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom prostredníctvom Slovenskej informačnej služby, ktorej riaditeľom bol v príslušnom období Ivan Lexa. Odborný garant televízneho programu garnitúru zakladateľov Slovenskej republiky bez okolkov označil za politických gangstrov.
Mimoriadne nebezpečným vedľajším produktom kampane RTVS, za ktorú by sa iste nemuseli hanbiť ani propagandisti z 50. rokov, je presviedčanie ľudí, že po nástupe prvej Dzurinovej vlády prestal pôsobiť organizovaný zločin prinajmenšom v jeho najprimitívnejších a najnásilnejších prejavoch – výber výpalného (racketing) a podobne, čo – samozrejme – vôbec nezodpovedá skutočnosti.
Jediný spôsob, ako čeliť apriórnej démonizácií spravodajských služieb vo všeobecnosti, je oboznamovať percipientov médií aspoň v základných črtách s existenciou, poslaním, štruktúrou a postupmi výzvedných inštitúcií. A to je téma, ktorej by sa mohol a mal ujať talentovanejší televízny tvorivý tím.
Špionážne ustanovizne publicitu síce nemajú radi, ale objektívne informácie môžu mnohým občanom pootvoriť oči a pomôcť im vyhnúť sa nástrahám cudzích rozviedok. Zároveň ďalších obyvateľov môžu odradiť od pokusov koketovať so zahraničnými záujemcami, ktorí by radi získali utajované a citlivé údaje.
Upútavka na seriál RTVS Mafiáni s prvkami politickej propagandy:
„Seriál RTVS totiž čoraz zreteľnejšie začal spieť k vymodelovaniu predstavy, že vznikom medzinárodnej subjektivity, teda formálnej nezávislosti Slovenskej republiky, si mafia vytvorila na našom území svoj vlastný štát“… Ale ako inak sa da chapat vznik samostatnej Slovenskej republiky, bez vyjadrenia sa knemu statotvorneho naroda v celonarodnom referende?!