V sobotu 27. februára po krátkej chorobe vo veku nedožitých 60 rokov zomrel plukovník Peter Švec, bývalý vojenský a civilný pilot, niekdajší poslanec Snermovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a bývalý zástupca Veliteľa Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky (ASR).
Peter Švec sa narodil 21. apríla 1961 vo Svite, detstvo prežil v Zlatých Moravciach. Študoval na strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, neskôr na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach.
V ozbrojených silách pôsobil v rokoch 1980 – 2004 s výnimkou roku 1992, keď bol zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR ako nezávislý poslanec na kandidátke Slovenskej národnej strany.
V roku 1992 spolu s ďalšími národne orientovanými poslancami FZ ČSFR hlasoval za zánik unitárnej česko-slovenskej federácie a tým pádom za vznik dvoch samostatných štátov – Slovenskej a Českej republiky. Hlasoval tým zároveň za zánik svojho poslaneckého mandátu.
Počas kariéry vojenského pilota pôsobil v Piešťanoch, vo Zvolene a Prešove. Popri tom študoval na dvoch prestížnych britských vojenských akadémiách – na Štábnej akadémii v Camberley a Royal College of Defence Studies v Londýne. Absolvoval aj Kurz národnej bezpečnosti holandského Inštitútu pre východno-západné štúdie a tiež Kurz plánovania vzdušných operácií NATO.
Počas pôsobenia na Generálnom štábe ASR vypracoval niekoľkých strategických vojenských doktrín. Počas štyroch desaťročí rokov absolvoval 12 250 letov a 120 zoskokov padákom. Po opustení armády pôsobil ako kapitán Boeingu 737 v nízkonákladových leteckých spoločnostiach.
Bol mediálne známy aj ako nezávislý bezpečnostno-vojenský analytik a ako expert na letovú bezpečnosť. V posledných troch rokoch sa angažoval na slovenskej politickej scéne v záujme presadzovania politického princípu slovenskej suverenity Je spoluautor historického dokumentu Nitrianska deklarácia, autor asi 150 blogov.
V minulom roku sa pravidelne zúčastňoval na občianskych protestoch, kde otvorene vystupoval proti súčasnej vláde Igora Matoviča. Bol ženatý, mal jedného dospelého syna. Posledných 19 rokov býval v Bratislave.
“Bol to človek s veľkým srdcom, jasnozrivým úsudkom a čistým štítom, do posledného dychu presadzoval slovenské štátne záujmy a národnú suverenitu. Bol jednou z nádejí pronárodnej politiky, osobnosťou s veľkou charizmou a výnimočnými schopnosťami.
Tie ho predurčovali byť kapitánom nielen civilných lietadiel, ale aj v armáde, kde pôsobil vo viacerých významných funkciách, a rovnako v politike, kde bol neprehliadnuteľný svojím rozhľadom, skúsenosťami a intelektom,” napísali v reakcii na Švecovo úmrtie signatári Nitrianskej deklarácie Jozef Prokeš, Jozef Šedovič, Štefan Paulov, Tibor Danáč, Peter Božik a Ivan Pauer.