Za „apokalyptickú“ označil situáciu v palestínskom Pásme Gazy generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa neho podmienky, v akých tamojší obyvatelia žijú, dosahujú úroveň „najťažších medzinárodných zločinov“.
V Guterresovom vyhlásení, ktoré odznelo na konferencii o humanitárnej pomoci pre Gazu v egyptskej Káhire, sa ďalej uvádza výzva na vytvorenie podmienok pre udržateľný mier na palestínskom území aj celom Blízkom východe.
Vojna v Gaze vypukla 7. októbra 2023 po útoku hnutia Hamas na južný Izrael a vyžiadala si podľa izraelských úradov 1208 obetí, prevažne civilistov. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré OSN považuje za dôveryhodné, si protiútok Izraela vyžiadal doteraz 44.429 obetí.
Guterres upozornil na hrozbu hladu či podvýživy a kolabujúce zdravotníctvo v Pásme Gazy. Dodal, že v palestínskej enkláve zaznamenávajú celosvetovo najviac amputácií u detí per capita, pričom mnohé deti musia podstúpiť operáciu bez anestézie.
Generálny tajomník zároveň kritizoval obmedzenia dodávok pomoci do Pásma Gazy. Súčasná pomoc je tak podľa neho “úplne nedostačujúca“. Podľa Úradu OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) v novembri vstúpilo do Pásma Gazy v priemere len 65 vozidiel s humanitárnou pomocou denne, pričom pred vojnou bol denný priemer 500 vozidiel.
Medzinárodné humanitárne organizácie opakovane poukazujú na zhoršujúce sa podmienky v Pásme Gazy a na hroziaci hladomor. Izrael, ktorý začiatkom konfliktu na nejaký čas obkľúčil Pásmo Gazy, viní za problémy s dodávkami pomoci humanitárne organizácie, ktoré podľa neho nie sú schopné distribuovať dostatočné množstvo pomoci.
Guterres vyhlásil, že blokáda pomoci do Gazy nie je otázkou nedostatočnej logistiky, ale otázkou „politickej vôle a rešpektovania základných princípov medzinárodného humanitárneho práva“. Ako tvrdí UNRWA, všetky pokusy dodať pomoc do oblasti medzi 6. októbrom a 25. novembrom 2024 neboli úspešné v dôsledku prebiehajúcich bojov.
