Podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu (OECD) budeme musieť pracovať takmer najdlhšie v Európe. Pre dnešných 20-ročných ľudí sa zrejme vek odchodu do dôchodku posunie až na 68 rokov, čím sme sa dostali na piate miesto na starom kontinente. Dlhšie budú pracovať už len vo Veľkej Británii, Taliansku, Nórsku a Dánsku. Hraničí to však takmer s extrémom: OECD predpokladá, že kvôli udržateľnosti dôchodkového systému tam budú musieť ľudia denne dochádzať do práce ešte ako 74-roční.
Otázne však je, či budú v tomto veku schopní ešte vykonávať svoju profesiu. „Tiež si tam kladú túto otázku. Nemali by sme sa však na to pozerať očami minulosti, ale očami budúcnosti. Bude ubúdať ťažkej fyzickej práce, budeme pracovať najmä hlavou, takže ľudia by aj v takom veku ešte stále mali byť schopní pracovať,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.
Dôchodkový systém je vlastne iba hra s číslami a s tým, kto a koľko do jeho udržateľnosti vloží. Ak štát nechce, aby ľudia platili príliš veľa na odvodoch, no dôchodcom nechce uberať, príjem do systému zabezpečí iba tak, že posunie odchod do dôchodku. Vďaka tomu získa na niekoľko rokov viac prispievateľov a zároveň menej dôchodcov, ktorým treba dávku vyplácať.
Spoliehať by sme sa však mali radšej sami na seba. Dôchodok je totiž vec, ktorá nikdy nie je stopercentne istá. „Je to zmluva, ktorú uzatvárame na 60 rokov – 40 rokov ešte budeme pracovať a 20 rokov hádam poberať dôchodok. Nikto nevie, čo sa stane za 60 rokov, preto by sme mali šetriť, aby sme sa nespoliehali len na to, že tento systém prežije,“ dodáva Ďurana. Ešte v novembri sa diskutovalo, že maximálna veková hranica odchodu do dôchodku bude 64 rokov.
