Bývanie je najnákladnejšou položkou slovenských domácností. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 percent zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (desať percent). Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá.
V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za rok 2018 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Pri pohľade o niekoľko rokov späť sa však za posledných desať rokov výdavky na bývanie a energie mierne znížili.
„Situácia na komoditných trhoch bola najmä v rokoch 2016 a 2017 priaznivá. Ako však vidíme, ceny idú opäť nahor, Slováci si za plyn, elektrinu a teplo v tomto roku priplatia,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví koncom roka 2018 rozhodol o zvýšení cien elektriny, plynu, vody aj tepla. V prepočte vychádza, že za plyn si Slováci priplatia od 0,90 do 11 eur mesačne, za elektrinu od 0,6 do 7 eur, za teplo do dvoch eur mesačne. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat má v Európskej únii najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku.
„V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné, ako je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 percent vyššie. Slovensko je na úrovni 65 percent, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 percent nižšie než priemer celej únie. Z hľadiska V4 však patria k najdrahším, nižšie ceny tovaru sú v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku,“ uvádza analytička.
Najviac výdavkov z rodinných rozpočtov európskych domácností smeruje do bývania a nákladov na energie, a to viac ako 24 percent. Druhou najnákladnejšou položkou v rámci 28 krajín EÚ je s 13 percentami doprava.
Potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 percent z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti. V hoteloch a reštauráciách minú Európania mesačne necelých deväť percent z celkových výdavkov, na kultúru rovnako.
