Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, oddávna označované ako fašiangy, predstavuje prechod medzi zimným a jarným obdobím. Dni sa po zimnom slnovrate začínajú pomaly predlžovať, čo už zaváňa koncom zimy, do príchodu teplých slnečných dní je však ešte poriadne ďaleko.
Pre našich predkov to bolo mimoriadne veselé obdobie plné bujarej zábavy. Zmienky o fašiangoch nachádzame v historických análoch už z 13. storočia. Na dedinách to bolo tradičné obdobie svadieb, ale aj zakáľačiek a okrem typických mäsových špecialít sa v mnohých oblastiach pripravovali šišky vyprážané na masti.
Neodmysliteľnou súčasťou ľudovej zábavy boli sprievody a fašiangové hry. Ľudia si v maskách dovoľovali aj to, čo bolo inokedy spoločensky neprípustné: tancovali a spievali na uliciach, v krčme popíjali alkohol aj ženy.
Chlapi v maskách žobrali peniaze, naháňali ženy, štípali ich do líc či strašili malé deti. V mestách sa v tomto období konali zábavy, ktoré zvyčajne organizovali remeselnícke cechy.
Na poslednej fašiangovej veselici sa pochovávala basa. Táto ľudová hra parodovala skutočný pohreb a symbolizovala koniec akejkoľvek zábavy počas nasledujúceho pôstu. Ten sa začínal na Popolcovú stredu a trval 40 dní, až do Veľkej noci.
