Členovia Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska tvrdia, že o pár rokov môžeme byť krajinou bez vlastných vinohradov. Domácich vinárov podľa cechu ničí nielen administratívna záťaž, ale aj konkurencia štedro dotovaných vín dovážaných najmä zo susedných krajín. To sa môže skončiť likvidáciou vinohradov na Slovensku.
Slovenskí vinohradníci nedokážu podľa cechu vypestovať hrozno ako v okolitých krajinách z dôvodu nerovnosti dotačných podmienok v porovnaní s okolitými krajinami. Aj ministerstvo pôdohospodárstva eviduje úbytok vinohradov.
„Klesajú najmä nevyužívané plochy, teda neobhospodarované vinohrady. Nemalou časťou sa na ich zániku podieľajú aj infraštruktúrne projekty, ako je napríklad aktuálny obchvat Bratislavy,“ tvrdí hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík.
Členovia cechu prišli aj s podozrením, že na Slovensku sa predáva víno zo zahraničia pod slovenskou značkou. Konkrétne sa vyjadriť odmietli. Ich dedukcie však vraj podporujú aj oficiálne štatistiky. Opierajú sa najmä o situačnú správu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorá sa vydáva každý rok.
Za rok sa na Slovensku skonzumuje 70 miliónov litrov vína, z toho slovenské vína predstavujú 30 miliónov litrov. Okrem toho ročne vyvezieme 40 miliónov litrov. Tieto údaje však podľa experta v oblasti vinohradníctva Štefana Ailera nesedia.
Štátna potravinová a veterinárna správa priznáva, že nemá dostatočné mechanizmy na kontrolu tejto komodity. Chýba jej predovšetkým špeciálny prístroj na určenie pôvodu vína. Ten dokáže na základe izotopov uhlíka a vodíka určiť, odkiaľ pochádza vegetačná voda vo víne.
Šéf Štátnej potravinovej a veterinárnej správy Jozef Bíreš je presvedčený, že by colná správa mala zároveň nahlasovať množstvá dovezených vín. Cieľom cechu je nastavenie kvalitnejšej legislatívy v oblasti vinohradníctva a vinárstva, zavedenie prísnejších kontrol a novej certifikácie, ktorá zabráni klamaniu spotrebiteľa.
