V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už šiesty zápis. Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, ČR a Maďarskom.
O zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 13. zasadnutia, ktoré sa koná v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius.
Slovensko zastupujú na rokovaní predseda Rady ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ Slovenského ľudového umeleckého kolektívu Juraj Hamar a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Modrotlač sa pripája k piatim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) a Horehronský viachlasný spev (2017).
Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015. Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017.
Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu, vyrábaného v minulosti z ľanového a konopného plátna, v súčasnosti aj z iných materiálov, napríklad bavlny. Vzor sa tlačí na látku pomocou takzvanej rezervy, teda zmesi zamedzujúcej zafarbeniu látky v mieste vzoru. Farbí sa indigom, rastlinným modrým farbivom, získavaným z tropického indigovníka.
V slovenskej tradícii zohrala modrotlač významnú úlohu v spôsobe dekorovania látok. Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.
