Vo veku 69 rokov zomrel slovenský spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí Miroslav Žbirka. V pražskej nemocnici bol hospitalizovaný s ťažkým zápalom pľúc a jeho zdravotný stav sa skomplikoval.
Žbirka bol legendou slovenskej hudobnej scény, viacnásobný Slávik a víťaz ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku, hudobník, ktorého albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali niekoľkostotisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí.
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jason, Tony a najmladší z nich bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že jeho matka je Angličanka, preto dostal známu prezývku Meky.
Svoju úspešnú dráhu začínal už vo veku 15 rokov. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali v bratislavskom V klube, ktoré bolo vtedajším centrom hudobného diania.
V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 Žbirka na festivale vystúpil aj s vlastnou skladbou Zažni.
V roku 1980 nahral s Modusom prvú sólovú platňu s názvom Doktor sen. Zakrátko s Ladislavom Lučeničom a Dušanom Hájkom založili skupinu Limit, s ktorou nahral ďalší album Sezónne lásky.
Žbirka sa v roku 1982 stal prvým slovenským Zlatým slávikom, keď nachvíľu zosadil z “trónu” Karla Gotta. Rok nato bol po Gottovi druhý. V roku 1982 tiež vyhral festival Kärnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách.
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vyšiel tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).
V 90. rokoch úspechy pokračovali vydaním albumov Samozrejmý svet z roku 1994 a Meky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album. V rokoch 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom.
V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22×2. V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album vydal 17. októbra 2011, ponúka tucet Žbirkových piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým orchestrom.
V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road. Nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu – šesťdesiatinám – vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka – Complete Box. Mesiac nato mu vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí.
V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro, ktorý nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road. V apríli 2017 vydal singel a klip Voľný deň. V júni 2017 dostal ako prvý slovenský spevák Artist’s Mission Award/Hercova misia na filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy.
Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s manželkou Katkou, ktorá bola aj jeho manažérkou, majú dcéru Lindu a syna Davida. V júli 2020 mal slovenskú premiéru filmový dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku zblízka a vznikala takmer dva roky.
Miroslav Žbirka: Starý muž z osemelého domu
