Národné parky predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo zriadené predovšetkým na ochranu ekosystémov a trvalé zachovanie charakteristických príkladov fyzicko-geografických regiónov, zdrojov a druhov v čo najprírodnejšom stave. K tým najkrajším patrí aj Národný park Slovenský kras.
V Slovenskom krase, ktorý v roku 2002 vyhlásila vláda SR za národný park, je známych približne 1 350 jaskýň a priepastí. Z nich je pre turistov sprístupnená jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Krásnohorská jaskyňa.
Výnimočná je podľa riaditeľa Správy Národného parku (NP) a Biosférickej rezervácie Slovenský kras Jána Kilíka Silická ľadnica – najnižšie situovaná jaskyňa (503 m n.m.) mierneho klimatického pásma s ľadovou výplňou. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Výmera NP Slovenského krasu je 34 611,08 hektára, výmera ochranného pásma 1741,57 hektára. Rozprestiera sa v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Územie NP pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré predstavujú jednotlivé krasové planiny.
„Na území NP je vyznačených asi 270 kilometrov turistických chodníkov. Je vybudovaných sedem náučných chodníkov s informačnými panelmi na trase, vyznačených je niekoľko cyklotrás v dĺžke do 100 kilometrov. Sú to len sezónne aktivity,“ povedal Kilík.
Pre nevhodné klimatické pomery a nevyhovujúci charakter terénu nie sú však na území Slovenského krasu vhodné podmienky pre zjazdové lyžovanie. „Nie je tu vybudované nijaké lyžiarske stredisko. Rovnako geologická stavba územia zapríčiňuje absenciu výdatných termálnych prameňov, ktoré umožňujú rozvíjať aktivity v oblasti kúpeľníctva,“ skonštatoval Kilík s tým, že územie Slovenského krasu nie je turistami navštevované vo veľkom počte.
„Príčin je viacero, ale medzi niektoré z nich môžeme zaradiť napríklad rozľahlosť územia. Je problematické sa vrátiť späť do východiskového miesta, ďalej nevyhovujúca doprava verejnými prostriedkami, zlá infraštruktúra, nedostatočne vybudované služby, hlavne ubytovanie a stravovanie,“ tvrdí Kilík.
Z ostatných športových aktivít je výnimkou zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolené skalolezectvo v Národnej prírodnej rezervácii Zádielska tiesňava a lietanie na závesných a padákových klzákoch.
