Niekdajšie slávenie zimného slnovratu nazývali Slovania i slovom kraćún, ktoré sa už dnes takmer nepoužíva a stalo sa nárečovým. Už minimálne 500 rokov sa používa české slovo Vánoce, od ktorého je odvodený slovenský názov významných sviatkov – Vianoce. V bernolákovčine sa používal ešte iný tvar – Wánoce.
Slovo Vianoce však paradoxne nemá slovanské korene, ale zrejme pochádza z nemeckého jazyka a je odvodené od slova Weinachten. Druhá časť slova je preložená (Nachten – noc), zatiaľ čo prvá je upravená na „Via“ pre jednoduchšiu výslovnosť, informoval web Českého rozhlasu.
Vo všeobecnosti v Európe súvisí názov týchto sviatkov s kresťanstvom, napríklad v Rusku Roždestvo Christovo alebo v Poľsku Boże Narodzenie, alebo v približne druhej polovici prípadov s pohanskými zvykmi. V prípade označenia Weinachten ide zrejme o niekdajšie označenie pohanských sviatkov – „sviatočné noci“.
Zaujímavé sú tiež napríklad slová koleda alebo kalendár. Oba pochádzajú z latinského Kalendae, čo znamenalo prvý deň v mesiaci. Slovo koleda bolo tiež pôvodne spojené s pohanskými sviatkami, označovalo rôznorodé piesne s magickou funkciou. Až neskôr sa stalo pomenovaním typickej vianočnej kresťanskej piesne.
