Už takmer rok žijeme v spoločnosti pandémie koronavírusu a opatrení obmedzujúcich našu slobodu. Izolovaní, vraj v bezpečí domova. Tí šťastnejší môžu chodiť do práce, odvážnejší do prírody a hrdinovia na pokojný protest mestom. Zabúdame však na naše deti. Prísne obmedzená či nijaká socializácia im dlhý čas neprospieva. Brzdí vývoj detí vo viacerých oblastiach.
Sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ich presne pomenovala: „Sú to komunikácia, nadväzovanie vzťahov, riešenie konfliktov a aj kreativita.“ Uviedla to na margo väčšiny zatvorených materských aj základných škôl.
Sociologička dodala, že najmenšie deti zameškané dobehnú, „môžu mať však problém opätovnej aklimatizácie v prostredí škôlky, keďže dlhodobo sú len v spoločnosti rodičov, prípadne súrodencov”. Pripomenula dôležitý prvok domáceho prostredia – home office rodičov. Celý deň sa hrať a vzdelávať s dieťaťom je popri práci nemožné.
„Príkladom sú tí, ktorí pracujú napríklad v korporátoch. Celý deň majú slúchadlá na ušiach a takmer nepretržité telefónne hovory. Takže okrem toho, že dieťa nemá prístup k skupine rovesníkov, žije ešte aj pracovnú dobu svojho rodiča a v tomto čase je odkladané do úzadia,“ zhrnula Šarvajcová.
U starších detí, ktoré sú doma ešte dlhšie, je strašiakom takzvaná technologická závislosť. Sociologička vysvetlila, že „počítač a internet sa stali ich dennými spoločníkmi a takmer jediným prostriedkom pre komunikáciu. Dôsledky toho je vidieť na preplnených linkách dôvery. Následky tejto situácie si niektoré deti odnesú aj do budúcnosti.“
Na záver upozorňuje na čerpanie pandemického ošetrovného. Je ideálny na vykrytie počas krátkeho obdobia. Dlhodobo však spôsobuje slovenským rodinám nielen finančné problémy. „Osobitne negatívne dopady má táto situácia na matky, ktoré svoju rodinu živia samy. Na Slovensku ich nie je málo a súčasná situácia pre ne nemá východisko,“ podotkla.
„V súčasnosti pracuje z domu veľká časť ekonomicky aktívnej populácie. Rodičia oprávnene cítia vyčerpanie, frustráciu, únavu či pocit vyhorenia. Z tohto kolobehu je jediným riešením otváranie škôlok a škôl. Zriaďovatelia k tomuto kroku pristupujú s rešpektom, rovnako aj rodičov sprevádza strach a silná vôľa ešte vydržať,“ skonštatovala Šarvajcová.
