Vieme si predstaviť, čo by robil liberálny mediálny mainstream a politická opozícia, ktorá teraz riadi štát, keby v televíznych diskusiách debatovali len koaliční politici podľa českého zvratu „ja na bráchu, brácha na mně“.
Presne takto to pôsobilo v jednej z televíznych debát na TV Markíza. Pri inej zostave a v inej politickej konštelácii by Slovensko určite bombardovala “demaršami” z New Yorku medzinárodná organizácia investigatívnych novinárov OCCRP, známa mimovládka z Kuciak story.
Redaktorka Gabriela Kajtárová až v polovici relácie zistila, že ju má moderovať a po ping-pongu medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom „no povedz Igor“ – „povie Rišo“ ukázala prstom na Sulíka, že „jeho sa pýta“.
Trend televízneho “kávičkovania” bez názorovej opozície nedávno kritizovala ďalšia mimovládka MEMO 98 v súvislosti s predvolebnou kampaňou 2020. Závery tejto neziskovky, ktorá má rovnako vlákna na aktivity sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, majú byť podkladom na odkrágľovanie generálneho riaditeľa RTVS z jeho postu.
Ďalšia atlantická mimovládka Globsec de facto riadi rezort obrany. Z jej ideového a mocensko-záujmového lona vyšiel aj minister Jaroslav Naď. Ten v rokoch 2014 – 2015 pracoval ako zástupca riaditeľa spomenutého think-tanku v rámci Globsec Policy Institute.
V tejto vládnej koalícii sa to priam hemží mimovládkarmi. Programové vyhlásenie a aj ministri dokonca otvorene hovoria o uvoľnení priestoru štátu a štátnej služby pre organizácie a aktivistov tretieho sektora.
Večerná kávičková relácia TV Markíza bola predsa len v niečom prelomová. Premiér po prvý raz verejne priznal, že vláda síce rozhoduje de iure, ale de facto ju riadi (Sorosov) tretí sektor.
V otázke honu na úradnícke čarodejnice má byť totiž povestným kladivom a inkvizítorom prepúšťania asi 10 percent zamestnancov ústredných štátnych orgánov Inštitút zamestnanosti. Ide o ďalšiu mimovládnu organizáciu.
George Soros má dôvod v New Yorku si otvoriť šampus a tešiť sa z vlády, v ktorej má nielen profesionálnu bábkoherečku, ale aj všetkých ako na špagátiku. Jedno musíme uznať – robí to na diaľku mimoriadne efektívne práve cez tretí sektor. Dúfam, že už všetci chápu skutočný význam pojmu „otvorené vládnutie“, ktoré presadzuje popri „otvorených spoločnostiach“…
Onedlho sa možno bude tretí sektor nazývať prvý. Na Slovensku určite, keďže vo vláde hrá prvé husle. Je to súčasť hry na rozloženie štátu. Nielen štát, ale aj demokracia sú reálne v ohrození. Mimovládne inštitúcie totiž začínajú vytvárať nielen paralelné mocenské štruktúry, ale priamo sú inkorporované do riadenia štátu.
(Autor je riaditeľom Inštitútu národnej politiky)
