Miliardár George Soros, ktorého fond Kremeľ pre záškodnícku politickú činnosť vypoklonkoval z krajiny, sa nedávno obrátil na občanov Ruska. Mali by vraj „všetci spolu tlačiť na prezidenta Putina, na ktorého príkaz zomierajú v Sýrii nevinní ľudia“.
Nehorázna drzosť
Soros v podstate obvinil Rusko z vojnových zločinov a likvidácie sýrskeho civilného obyvateľstva. Jeho slová prichádzajú po nedávnom vyhlásení Johna Kerryho, záverečnej reči Baracka Obamu v OSN aj ďalších verejných vystúpeniach amerických politikov, vykresľujúcich Rusko a konkrétne Vladimira Putina ako agresora a vraha Sýrčanov.
Moskva to považuje za nehoráznu drzosť. V skutočnosti je práve história Spojených štátov plná zabíjania civilného obyvateľstva, nehovoriac o posledných desaťročiach, keď ich vojaci rozsievali smrť v Srbsku, Iraku, Egypte či Líbyi.
Nie Rusko, ale USA s obľubou likvidujú civilné obyvateľstvo, vyhovárajúc sa na „nešťastné náhody“ alebo „nevyhnutné straty“. Práve Washington nastolil v Sýrii „mierotvorné procesy“, vedúce ku genocíde domáceho obyvateľstva.
A KTO JE NA VINE? RUSKO. DOPUSTILO SA TOTIŽ NEODPUSTITEĽNÉHO ZLOČINU – DOVOLILO SI ZAMIEŠAŤ SA DO PLÁNOV WASHINGTONU NA LIKVIDÁCIU ĎALŠEJ KRAJINY A POSTUPNÚ DESTABILIZÁCIU CELÉHO BLÍZKOVÝCHODNÉHO REGIÓNU.
Zapojením sa do boja proti Islamskému štátu dokonca demonštrovalo politickú a vojenskú impotenciu Spojených štátov. Tie sú totiž schopné útočiť len na humanitárne konvoje alebo občiansku domobranu, bojujúcu proti ISIS, z čoho, paradoxne, obviňujú ruskú stranu.
Snahy o hegemóniu
Je to však logické. Nie je také jednoduché bojovať proti teroristom, do ktorých sa investovalo množstvo prostriedkov, aby zvrhli legitímnu vládu v Sýrii. Peniaze už Washingtonu nikto nevráti. Okrem hroziacich „komerčných strát“ však netreba zabúdať ani na politiku – voličom aj spojencom bude treba vysvetliť, kto je na vine, že nič nevychádza podľa plánu.
Vinníkom je teda Moskva, ktorá zabraňuje Washingtonu dosiahnuť celosvetovú hegemóniu. A nielen to. Rusko sa snaží o multipolárny svet, kde niet miesta pre farebné či zamatové revolúcie. A tento fakt vysvetľuje to, prečo sa v sýrskej otázke angažuje Soros – práve on je jeden z hlavných investorov farebných revolúcií po celom svete. Ide najmä o skupovanie masovokomunikačných prostriedkov, pomocou ktorých možno zdiskreditovať akýkoľvek nevhodný politický režim.
PROSTREDNÍCTVOM PROGRAMU RUSSIA PROJECT STRATEGY SA SOROS PODĽA OVERENÉHO SCENÁRA SNAŽÍ VYTVORIŤ INFORMAČNÚ PLATFORMU PRE FAREBNÚ REVOLÚCIU V RUSKU, A TO AJ NAPRIEK TOMU, ŽE OD ROKU 2015 SÚ VŠETKY FILIÁLKY JEHO FONDOV V KRAJINE, JEMNE POVEDANÉ, NEŽELANÉ.
Občania Ruska však napriek jeho snahám nestrácajú národnú hrdosť ani suverenitu. Moskva neprestáva nebojácne hájiť svoje záujmy, a to v súlade s medzinárodným právom, ktoré Washington už dávno ignoruje. Keďže tradičné prostriedky na vyvolanie farebnej revolúcie nezabrali, Sorosovi asi nezostáva iná možnosť, ako „prosiť Rusov, aby zvrhli Putina“. Zatiaľ sa však zdá, že jeho slová majú na obyvateľov protichodný účinok.